Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Som kuchár teoretik, variť neviem...

Petr Novotný má tri veľké lásky – rodinu, jedlo a

cestovanie

V televíznej kuchyni sa pohybuje absolútne suverénne. Už neraz sa však priznal, že nie je kuchár. PETR NOVOTNÝ. Zabávač, moderátor, šéfkuchár obľúbených televíznych Chuťoviek a autor úspešných kuchárskych kníh s rovnomenným názvom ako táto relácia, sa naozaj netají tým, že variť vlastne nevie.

Marhule v rožku

- bŕŕ či mňam

„Je to pravda, tak prečo by som to tajil? Nie som ani zďaleka taký dobrý kuchár, ako na televíznej obrazovke vyzerám. Som veľmi nešikovný. Doma nielenže nevarím, ale nedokážem ani nič urobiť. Už ako dieťa som bol babrák a navyše i blbec na športy a podobné veci. Chcel som hrať futbal a nevedel som. Nevedel som sa biť a pritom som chcel každému uvaliť. Zato som sa veľmi rád predvádzal. Za fór by som si dal vŕtať koleno! Na obrazovke síce vyzerám zručne, ale nemyslite si, vytvorenie tejto ilúzie zručnosti ma stojí veľa driny. Keď zistím, že ide o nejaké šitie, trebárs závitkov, klepem sa ako ratlík. Tiež som nikdy sám žiadny recept nevymyslel, recepty v mojich kuchárskych knihách nie sú moje. Mám však zbierku vyše tisíc tristo kuchárskych kníh a viac ako desaťtisíc receptov. Denne dostávam päťdesiat až šesťdesiat receptov, cez tisíc listov týždenne. Mám z čoho vyberať a poviem vám, recept, ktorý sa dostane do televízie alebo do knihy, to je už elita! Špecializujem sa na uletené recepty. Mám radosť, keď sa mi podarí uviesť recept, ktorý ľudí vydesí. Napríklad také marhule v rožku. To ani po uvarení ani po upečení nemôže vyzerať normálne. Ale ako vravím, to ja len vyzerám, že viem variť. Neviem! Viem však v receptoch dobre čítať. Ako dirigent v partitúre. Som jednoducho kuchár teoretik.“

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa jedla týka, Petr Novotný nemá predsudky. Zje doslova všetko. Nedávno cestoval po Číne, Kambodži a Vietname a úprimne vyhlasuje, že tam bol iba jesť. Poznávať jedlá...

„Jedol som tam napríklad veľké žaby, rôzne červy a v Číne dokonca aj tie ich slávne sršne. Usmažené v oleji. Boli veľmi chutné!“

O jedle sa s ním dá hovoriť donekonečna. Jedlo je jeho veľkou láskou. Nie však väčšou, ako jeho rodina.

Taká normálna

rodinka

„Svoju rodinu mám najradšej na svete. A rodinu mám pomerne veľkú. Ženu, tú istú, prvú, ktorú som si vzal a naše štyri deti. Tri máme svoje, jedno, už tiež naše, sme si adoptovali. Chlapca z detského domova. Lukáša.“

Ako sa adoptovaný Lukáš u Novotných adaptoval? „Úplne skvelo! Všetci okolo si mysleli, že to bude problém. Zvlášť keď „to“ prišlo ku nám. Nebol to ani človek, bolo to deväťročné zvieratko. Nevedel čítať, počítať, jesť, nevedel vôbec nič. Akurát tak celkom presne kopnúť pod koleno. To ovládal úplne dokonale. Napriek tomu sa domnievam, že sme nemuseli vyvinúť žiadne mimoriadne úsilie, aby sme ho scivilizovali. Stačilo rodinné prostredie a on sa okamžite adaptoval. Aj v škole. Predtým chodil do zvláštnej školy a tam nemal žiadne známky, bolo to dieťa, ktoré skutočne nič nemalo. Dnes chodí do štvrtej triedy ako moja dcéra, je pravdaže o dva roky pozadu, ale je úplne normálny žiak s normálnymi známkami, jednotkami, dvojkami, trojkami, sem tam mu uletí nejaká päťka. Ako každému. Vyzerá naozaj ako môj syn. Chová sa úplne prirodzene inteligentne. A samozrejme, neustále prekvapuje. Má medzery, ktoré už nikdy nedoženie, takže človek sa pri ňom občas zahanbí. Potom si hovorím, panebože, snažíme sa ho skultivovať a naraz zistíme, že nevie, kedy sú Vianoce, hoci už dvoje s nami slávil. Alebo. Malá ma furt otravovala, kedy už budeme spať „pod širákom“. Sľúbil som jej, že toto leto už definitívne, ale najskôr si to odskúšame u nás záhrade, či sa m to vôbec bude páčiť. Myslel som si, ako sa bude Lukáš tešiť a odrazu z neho vypadne, že keď mal štyri roky spal vonku prakticky stále. Nemal žiadny domov, spali v priekope... On si, bohužiaľ, dodnes schováva jedlo. Stále má pocit, že oň môže prísť. Na jednej strane by sa rozdal, má veľmi dobré srdce, napriek tomu dokáže udržať nejaký kus čokolády a schovať si ho na „horšie časy“. To sú také hrozné veci, stále prekvapujúce, aj keď už je to náš syn. Ľudia sa ma často pýtajú, či neľutujem, že sme si ho vzali.

Skryť Vypnúť reklamu

A ja hovorím – nie! Ani náhodou! Je pravda, že sme tomuto malému človiečikovi pomohli do života, ale pravda je, že aj on pomohol nám. Obrovsky! Naša rodina vyslovene omladla. Celý ten náš zabehaný rodinný rytmus, celý dom, dostal úplne novú dynamiku. A to trvá už tri roky, odkedy k nám tento človiečik prišiel. Odvtedy sme iní. Všetko je odvtedy iné. Lepšie. Aj keď musím povedať, že ani predtým to nebolo zlé,“ hovorí Petr Novotný a vzápätí dodáva, že nie sú klasická štandardná rodina.

Nehovoriť = oddychovať

„Svojím spôsobom sme nenormálni. To teda sme. Svokor, ktorý k nám chodí už bezmála dvadsaťpäť rokov, stále nemôže pochopiť, ako vôbec môžeme žiť. Máme taký zvláštny systém. U nás je veľmi veselo, vyzeráme všetci ako poloviční „cvoci“. Ja som doma relatívne málo. Teraz naozaj už len relatívne, lebo už tak často nevystupujem. Rodina a najmä moja žena sa čuduje, že som doma nejako dlho. Často neviem, kde si mám a môžem sadnúť, aby som niekomu pri telke neobsadil stále miesto. Nie, nie sme štandardná rodina. Ale na druhej strane, sme rodina nekonfliktná. Nehádame sa, nekričíme po sebe. Nikdy sme so ženou nemali to, čomu sa hovorí tichá domácnosť. To si vôbec neviem predstaviť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Tichá domácnosť... V súvislosti s Petrom Novotným to skutočne znie neuveriteľne. Určite nikto neuverí ani tomu, že Petr Novotný je v súkromí „málovravný“ človek. Nehovoriť pre neho znamená oddychovať. „Keďže sa tou svojou hubou živím desať až dvanásť hodín denne, predstava, že prídem domov a ešte dve hodiny budem mlieť ďalej, je naivná. A ešte k tomu zadarmo! Doma som tichý a slová treba zo mňa páčiť.“

Cestou necestou

po svete

Popri rodine a jedle je ešte jedna láska, čo Petrovi Novotnému nedá spávať. Cestovanie. Patrí medzi tých cestovateľov, ktorí si cesty plánujú aj niekoľko rokov dopredu. V tomto je dôsledný.

„Mám veľa práce, preto si cesty rozfázujem vopred a hneď si aj zabezpečím letenky, aby mi žiadny manažér a žiadna sebelepšia lukratívna ponuka cestu neprekazili. Už dnes viem, kde pocestujem na budúci rok. Tohto roku som bol v Kostarike, v Moskve, na Kréte – tam chodím často, dva aj trikrát ročne, je to moja srdcová záležitosť. Bol som vo Fínsku, v Chicagu, kde som uvádzal český rockový koncert, na Faerských ostrovoch a mesiac som cestoval po Číne, Kambodži a Vietname. Koncom decembra sa ešte chystám v sprievodnom novinárskom vozidle absolvovať Rallye Paríž – Dakar. A potom pôjdem ešte raz do Chicaga. Vo februári budúceho roku budem so ženou v Austrálii. V marci, a to môžem pozvať aj čitateľov, idem s karavánou tiav naprieč tuniskou púšťou. Tiav mám štyridsať, k tomu ešte sprievodnú karavánu technických tiav a nomádov, ktorí sa o nás postarajú a budú nám variť. Niekoľko tiav je ešte voľných. Je to normálny zájazd, aj keď nie až taký komfortný. Skutočne potiahneme na ťavách púšťou! V máji budem na Kréte, v júli s rodinou na holandských kanáloch... No áno, mám lode rád a pôvodne som chcel ísť niekde na jachte. Ale žena sa bála, že jej bude zle! Na týchto holandských kanáloch ma zaujalo to, že keď si tam požičiam hausbód, behom štyroch hodín urobím skúšky a a môžem jazdiť po kanáloch ako kapitán! No a v auguste to bude opäť Kréta, v októbri turné pre krajanov v USA...“

Takmer vykrvácal

na gume

Rallye Paríž – Dakar určite nebude len takou obyčajnou prechádzkou. Človek musí byť v prvom rade dobrým vodičom a mať tiež vzťah k adrenalínovým športom. Ako adrenalínový športovec je Petr Novotný, aspoň u nich doma, ako hovorí, dosť známy. „Skočil som bandžídžamping rovno na hlavu! Z päťdesiatich metrov, bez akejkoľvek zastávky rovno na hubu. Mám jazvu až na druhý koniec hlavy. Päťdesiat päť stehov,“ smeje sa. Lebo dnes mu je pri spomienke na tento zážitok naozaj do smiechu.

„Bol to skok pre televíziu, všetko sa nakrúcalo. Ubezpečili ma, že s tým lanom to dokážu vypočítať tak presne, že sa hlavou dotknem vody. Ja im na to, že ten skok nemusí byť zas až taký efektný, stačí „pristáť“ normálne nad vodou. Keď som potom preletel vodou, v prvej chvíli mi napadlo, tí blbci ma skutočne na tú vodu položili! Netušil som, že som bol na dne. Krvácal som a myslel som, že sa mi hlava roztrhla o vodu. No a už len potom čo sa dialo! Hojdal som sa na tom lane, ľudia v šoku pobehovali, zdesení kričali, oni ho zabili, oni ho zabili, krv striekala, bolo to ako v horore. Niekto zakričal, nechajte ho tam a zavolajte záchranku. Na toho človeka som sa dobre pozrel, toho si zapamätám! Jednoducho, nechali ma tam odkvapkať! Podotýkam, že kameraman všetko točil. Moja žena tomu hovorí Čeľuste štyri. Napokon som si sám zorganizoval záchranu. Úplne kompletne sám... Ale vrátil by som sa k vzťahu adrenalínové športy a ja. Chcel by som podotknúť, že som zbabelec. Nejdem nikde, kde ide o život. Keby som bol vedel, že o život pôjde aj na tej gume, nikdy by som neskočil. Chute a túžby mám rôzne. Vždy som chcel ako horolezec vyliezť do hôr, na vysoké skaly, vždy som túžil sám na jachte preplávať oceán, ale nikdy to neurobím, pretože som zbabelec. Bojím sa o svoj život ako každý iný obyčajný človek.“

Adrenalín v krvi dokážu Petrovi Novotnému popreháňať aj rôzne diéty. Presnejšie povedané, dokázali, pretože dnes už tejto netradičnej „zábave“ neholduje.

Diéty už doskúšal

„Vyskúšal som všetky existujúce diéty okrem dvoch amerických, zadrôtovania čeľuste a nasadenia pásomnice. Tieto diéty sú v Amerike skutočne legálne, samozrejme, absolvovať ich možno len pod lekárskou kontrolou. Dopracoval som sa k poznaniu, prečo diéty nefungujú. Neexistuje totiž jediné jedlo, ktoré by bolo diétne a zároveň dobré. Raz sa mi podarilo schudnúť dvadsaťsedem kilov, ale postupne, trvalo to dva a pol roka. Bol som aj na odtučňovacej liečbe a poviem vám, že za dva dni som klesol na úroveň zvieraťa. Skoro som tam zošalel. Dnes už žiadne diéty nedržím a hovorím jedno – netreba držať diétu. Stačí jesť striedmo, neprepchávať sa.“

Hoci Petr Novotný prešiel naozaj veľký kus sveta, spoznal nepoznané krajiny, miesta, ľudí a chute, priznáva, že ešte veľa by chcel vidieť a spoznať.

„Mojou cestovateľskou neznámou je napríklad Mexiko. Už sa tam veľmi dlho chystám. A Izrael! Z toho osom úplne nešťastný. Už by som tam dávno bol, nebyť politickej situácie aká tam je. Tiež by som sa chcel dostať k Severnému pólu. A tam sa aj dostanem, to si zariadim. Toto sú pre mňa záhady. Zatiaľ. Inak, aby som pravdu povedal, na iné záhady, na tie medzi nebom a zemou, neverím. Neverím na veštenie z ruky, na šťastné čísla, na osud, dokonca ani na horoskopy a znamenia, v ktorých sa človek narodil, nie. Mám proste pocit, že ku všetkým týmto iracionálnym javom, ktoré sú mimo nás, sa človek utieka, aby sa zbavil určitej zodpovednosti za svoj vlastný život. Planéty sú príliš ďaleko na to, aby nás mohli ovplyvňovať. Musíme to robiť my sami...“

Anna Gudzová

Foto: archív

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  3. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  4. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  5. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  9. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  1. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 911
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 11 742
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 754
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 505
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 994
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 478
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 6 319
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 282
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 149
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 900
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Hokejisti Žiliny na ilustračnom zábere.

KUNERAD: Nielen zámok, ale aj park. Noví majitelia chystajú údržbu zelene

Plánujú tiež vytvoriť architektonickú štúdiu parku.

Zámok Kunerád po zakonzervovaní

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Už ste čítali?