Zostalo iba prezliekanie mundúrov
šíka, slovenský ľud vraj prelieval horúce slzy nad smrťou svojho hrdinu! Mohol by ich prelievať aj dnes, pretože napriek Jurovmu sľubu, že sa na jeho miesto postaví tisíc ďalších Jánošíkov, bohatí dodnes bohatnú na chudobe chudobných. Objavili totiž také zderstvo, aké za čias Jánošíka nebolo: tunelovanie, tunelárstvo, tunneling či iné zbojstvá odvodené od slova tunel. Preložené do jazyka, používaného pred dvestodeväťdesiatimi rokmi: diera do mešca ako hrom! Zdá sa však, že dnešná šľachta si predsa vzala k srdcu príklad nášho ľudového hrdinu. Ako nám totiž prezrádzajú archívne záznamy, Juro bol líška vybíjaná, všetkými fiškálstvami podšitá. Už vtedy vedel, ako sa prezliekajú kabáty (pardón, mundúry!) Pravda zapísaná na papieri, sa nedá odtajiť, a tak sa dozvedáme, že milý Juro sa obliekol do modrého kuruckého mundúru, ktorý mu ponúkol naslovovzatý proticisársky rebel František Rákoczi. Iné listiny nám však prezrádzajú, že Juro nosil aj červený mundúr. Slúžil v cisárskej posádke, ktorá sídlila v Bytčianskom zámku. Pred dvestodeväťdesiatimi rokmi by bola na mieste otázka: „Prečo prezliekaš mundúr, Juro?“ Dnes sa miesto nej natíska iná: „Kde zostalo tých tisíc Jánošíkov, čo zdvihnú svoju šabličku do boja proti neprávosti?“ Bohatým naďalej nezáleží na chudobe. Na všetkom šetria – na železniciach, na autobusovej preprave - veď čo tam po bedači, má predsa nohy, môže čakať na mraze aj daždi a v prípade potreby dôjsť do miesta činu aj peši! Nesiahali by však dnešní boháči tým z čias Jánošíka ani po päty, keby si nevytunelovali prídel na vlastný vláčik do svojej vlastnej obce, prípadne na svoj vlastný autobus! Chudoba mlčí, vie totiž to, na čo boháči zatiaľ neprišli: rovnosť a spravodlivosť odvisla spolu s Jánošíkom pred dvestodeväťdesiatimi rokmi na šibenici! Zostalo len to prezliekanie mundúrov...
Zuzana Kuglerová
