ch gladiátorských súťažiach.
Zápasy muža proti mužovi sú staré ako ľudstvo samo. Už od počiatku ľudskej civilizácie človek musel vedieť bojovať, aby prežil.
Prvé verejné zápasy pred publikom sa objavili v starom Ríme. Rimania okolo polovice tretieho storočia pred Kristom prevzali od Etruskov zvyk sprevádzať pohrebné slávnosti významných mužov zápasmi na život a na smrť. Tieto prvé zápasy sa odohrávali pred úmrtným lôžkom, na ktorom spočívalo telo nebožtíka. Tam proti sebe museli nastúpiť vojnoví zajatci, aby svojou krvou udobrili ducha zomrelého a získali priazeň bohov smrti. Z tohto zvyku si Rimania neskôr urobili zábavné akcie s pestrým programom. V týchto zápasoch bojovali zločinci, zajatci, otroci a dobrovoľníci, ktorí boli cvičení vo veľkých gladiátorských školách. Gladiátorské zápasy pre pobavenie publika sa rozrástli do takej miery, že pri nich zomreli stovky ľudí počas jediného dňa.
Dnešné gladiátorské boje však nemajú s tými pôvodnými mnoho spoločného. Predovšetkým pri nich neumierajú ľudia. Súčasné zápasy sú síce takmer bez pravidiel, avšak nie tak celkom. Tá trocha pravidiel, ktoré ultimatívne zápasy majú, spoľahlivo zaisťuje, aby bojovníci neprichádzali k závažným ujmám na zdraví alebo dokonca o život. Pokiaľ je známe, tak pri ultimatívnych zápasoch zomreli len dvaja ľudia, čo je oproti iným, menej tvrdým športom, len veľmi malé percento. Väčšina týchto zápasov sa odohráva na zemi a končí vzdaním sa súpera po nasadení páky alebo škrtení.
Ultimatívne zápasy sa rozčleňujú na niekoľko druhov, líšiacich sa prevažne v obmedzení techník. Medzi ultimatívne štýly patrí Shootfighting, ktorý je, čo do pravidiel, najmäkšou disciplínou. Ďalej je to Vale Tudo, Freefight, Pancrase a najprestížnejší a najmenej pravidlami obmedzený Ultimate fight. Tam sa nesmie hrýzť a vrážať prsty do očí. Ostatné je povolené, vrátane úderov do ohryzku a kopania do genitálií. Rozhodca nezasiahne ani pri údere do oka. Priestupok sa vyrieši po zápase pokutou. Prerušenie nastane vtedy, keď sa niekto vzdá alebo sa ocitne v životu nebezpečnej situácii. Víťazí ten, kto sa na konci ešte udrží na nohách. Ultimatívny zápas nikdy nebude olympijským športom. Nie preto, že je neestetický, nedostatočne rozšírený, ale preto, že nesplňuje coubertinovské pravidlo – Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.
Športové kluby zamerané na novodobé gladiátorské zápasy však patria k dnešnej realite už aj v Čechách a na Slovensku. Existujú napríklad v Bratislave, Spišskej Novej Vsi a vlani v septembri vznikol podobný klub i v Žiline v priestoroch starej menzy Žilinskej univerzity. Klub má piatich borcov pripravených na zápasy, ktoré budú v apríli. Keď sme sa pýtali pracovníkov klubu, kto najviac prejavuje záujem o účasť v klube tvrdých mužov, dostali sme odpoveď, že sú to najmä príslušníci polície, armády či colníci, teda muži, ktorí boj doslova takmer bez pravidiel potrebujú ku svojej profesii. Aj keď viacerí možno glagiátorské zápasy v súčasnosti nepokladajú za šport, skutočnosť je taká, že sú aj súčasťou dneška.
Eva Ertlová
Foto: archív
