v Hričove a Mikšovej. Pokúšali sme sa získať informácie, ako sú tieto objekty chránené. Odpoveď riaditeľa vodného diela v Mikšovej znela: „Obráťte sa na hovorcu v Trenčíne.“ Poslali sme teda tú istú otázku e-mailom hovorcovi Slovenských elektrárni v Trenčíne Eugenovi Regulovi do Trenčína. Na odpoveď sme opäť márne čakali. Nedostali sme dokonca ani informáciu či sa posilnila strážna služba, ktorá doteraz chránila objekty. Za bránu elektrárne nás nepustila tabuľa zavesená na drôtenom plote, ktorá hlásala, že cudzím osobám je vstup do elektrárne prísne zakázaný. A tak si len zo skôr získaných údajov môžeme predstaviť, čo by sa stalo, keby vodné dielo Hričov a Mikšová podľahlo prípadnému teroristickému útoku. Voda by zasiahla najbližšie dediny Marček, Svederník, Dolný Hričov, ale i časť Žiliny. Prípadný teroristický útok by nevydržali ani betónové steny vodného diela v Mikšovej. Záplava by postihla obec Mikšová, no vďaka svahom Javoriny by odtekala smerom k Malej Bytči a obciam na pomedzí Považskobystrického okresu.
Je teda namieste otázka, ako sú tieto objekty chránené a iste neobstojí argument, ktorý nám do telefónu dal riaditeľ Mikšovskej priehrady: „My máme zakázané podávať akékoľvek informácie a najmä novinárom!“ Z iných zdrojov sme sa však dozvedeli, že mimoriadne opatrenia kvôli kríze v Iraku boli v elektrárňach prijaté už dávnejšie na základe tripartitných dohôd vlády Slovenskej republiky.(kug)