O javoch...
Nakoľko sa ešte nikomu nepodarilo definovať javy v ich pravej podstate, napravím túto historickú chybu. Vyškrtnem javy prírodné, javy, ktoré nás dokážu poriadne rozladiť. Napríklad taká povodeň, snehové fujavice... Ale reč bude o inom. O javoch, s ktorými sa stretávame každý boží deň. Zastavil ma dopravný policajt. Môj prehrešok nestál za hriech, ale jeho vyhrážka áno. Zoberie mi vodičský... Bez vodičáku skapem od hladu. Ponúkol som mu tisícku bez potvrdenia. Vodičák mi zostal... U zubára mi naúčtovali sumu, za ktorú som mohol pokojne ležať tri dni na brehoch Balatonu. Upozornil som ošetrujúceho, že na potvrdenke mi nezáleží... A urobil mi zľavu, za ktorú si môžem dva dni váľať šunky pri Balatone. Sú to javy čisto náhodné? Nie, je to zákonitosť džungle. Vychádzam z premisy, že iba bohatý človek sa nemusí zohýňať pre drobné. Alebo, žeby práve preto je bohatý, že zbiera omrvinky, ktoré sa mu podstrkujú...?! Dostal som pozvanie na súd. Zistil som si, že sudca, ktorý požiada pre mňa výnimku trestu smrti má postavenú vilu za tridsať miliónov a tučné kontá po bankách tretieho sveta. Odľahlo mi, nebudem mu musieť do vrecka strkať poslednú tísícku, aby ma odsúdil aspoň na doživotie... A tak žijeme vo sfére javov, proti ktorým sú tie javy živelné iba úbohým rozfúkaným perím v ovzduší...
O stratégii...
Je normálnou túžbou našinca niečo po predkoch zdediť. Kamarát Vinco mal tú česť byť dedičom po lakomcovi, čo si v živote nič neužil. Zdedil pár miliónov a netajil sa tým, že začne podnikať. Vraj najlepším kšeftom sú krčmy... Viac hláv, viac rozumu, a tak sme sa pustili do stratégie, kde budúcu krčmu postaviť. Argumentov proti bolo viacej ako za... Nože, posúďte, ako som argumentoval. Nestavaj krčmu na starom sídlisku alebo na okraji mesta. Je tam prestárle obyvateľstvo, na chľast im nezostáva... Nestavaj krčmu ani pri nemocnici či pri lekárni a tobôž už nie v blízkosti mäsiarstva... Sú aj dôležitejšie veci ako chľast. Kamarát Vinco naberal červeň do tváre, lebo sa zdalo, že jeho sen sa rozplynie v nenávratne. Postaviť krčmu pri vysokoškolskom inernáte má iba vtedy efekt, ak pôjde o lacný pajzel. Žiaľ, Vinco mal vyššie ambície... Je toho toľko proti, že asi postaviť krčmu nebude jednoduché. V podstate sú na každom rohu a ako sa zdá, prosperujú. A predsa len v tých chmárach sa rozjasnilo. Kedy je človek najšťastnejší a najnešťastnejší? No predsa pri pohrebe! Buď sa dediť bude alebo nebude! A Vinco pochopil... Našinec v zásade pije vtedy, ak má radosť i smútok. A rozhodol sa postaviť krčmu neďaleko krematória...
Vlado Javorský
