ej pláže
Slovenský klub v chicagskom Berwine sa stal útočiskom pre mnohých, čo hľadali bohatšiu a lepšiu budúcnosť. Začiatky emigrácie vždy bývajú ťažké: treba si nájsť prácu a ubytovanie. V sedemdesiatych rokoch americký emigračný úrad preorientoval vlnu emigrantov do Chicaga. Tu sa totiž stavali veľké nadnárodné podniky, ktoré potrebovali lacnú pracovnú silu. Veľa slovenských emigrantov, ktorí vyrazili do sveta s veľkými snami o rýchlej a úspešnej kariére, stratilo svoje sny v okamihu, keď vykročili na chicagskom letisku O Hara. Veď Chicago malo viac obyvateľov ako celé Slovensko dohromady. Nájsť v tomto obrovskom ľudskom mravenisku pomocnú ruku malo tú istú cenu ako nájsť poklad. Tak to bolo aj v prípade Mira a Adama.
Aj ich vylákala na druhú stranu oceánu vidina rýchleho zbohatnutia. Miro mal dvadsať, Adam osemnásť. Vybavili si všetky formality a zamestnali sa vo fabrike, kde im emigračný úrad našiel prácu. Po pol roku si povedali, že sú ešte primladí na tvrdú pracovnú drinu. Za prvé ušetrené peniaze si kúpili auto – a vybrali sa na juh, do slnečnej Kalifornie. Zastavili sa v meste Long Beach. Prvé dni si užívali ako králi. Dopriali si najdrahšie ubytovanie, najlepšie reštaurácie. Našetrené peniaze im stačili na dva mesiace prepychového života. Jedného dňa však už nebolo za čo platiť hotel, a tak sa obaja „zlatí chlapci“ ocitli na ulici. Sladký život na pláži sa im zapáčil. Nečudo. Dobre stavaní svalnatí mladíci pritiahli pozornosť nejednej kalifornskej krásky. Deň strávili na pláži, v noci prespávali na kraji Long Beach. Vyhliadli si väčší kontajner, do ktorého by sa pokojne zmestila garsonka zo slovenského paneláku. Vyčistili ho, vyzdobili plagátmi, zo smetiska si vzali vyhodené matrace, starý sporák na plynové bomby – a o ubytovanie mali postarané.
Dvojica mladých chlapcov neušla pozornosti longbeachských krások. Jedného dňa sa Adam zoznámil na pláži s krásnou, atraktívnou, bohatou Amandou. Pozvala ho na drink. Využil to a spýtal sa jej, či by mu nevedela zohnať zamestnanie. Prikývla so záhadným úsmevom, že jej môže robiť spoločníka. Adama nová pracovná príležitosť nadchla. Išiel sa pochváliť Mirovi. Ten zosmutnel, pretože odteraz musel v ich vylepšenom kontajneri bývať sám. Adam sa presťahoval do luxusného sídla v štvrti bohatých na kraji Long Beach. Už v prvý deň zistil, aká bude jeho „pracovná“ náplň. Mal poskytovať svojej zamestnankyni sexuálne služby. Stal sa z neho gigolo. Adama by takáto práca za iných okolností ponižovala, bezhlavo sa však do Amandy zaľúbil. Zostal u nej päť rokov. Za ten čas musel prehltnúť veľa poníženia. Najtrpkejšie z nich prežil vtedy, keď ho Amanda „požičala“ niekoľkým svojim priateľkám. V jej dome mu nič nechýbalo – no nebol sám sebou. Musel sa obliekať do toho, čo mu kúpila, jesť to, čo mu vybrala. Raz sa jej pokúsil vyznať lásku, ona mu na to odvetila:
„Aká môže byť láska medzi dvadsaťtriročným chudákom z Európy a bohatou päťdesiatročnou Američankou?“
Až vtedy sa dozvedel, koľko má jeho Amanda vlastne rokov. Dokázala si udržať svoju krásu vďaka plastickým operáciám a drahej kozmetike.
Situácia sa zmenila po šiestich rokoch. Amanda si našla na pláži nového, mladšieho „spoločníka“. S Adamom sa rozlúčila priam materinsky: darovala mu auto a menšie konto.
Zničený Adam neuniesol jej stratu. Začal drogovať a piť. Cítil sa ako odkopnutý pes, ktorého nikto nepotrebuje. A tak sa rozhodol vrátiť k svojim, do Berwinu. Po siedmich rokoch znovu vkročil do slovenského klubu.. Nadrogovaný, opitý si sadol k stolu a objednal whisky. Kombinácia drog a alkoholu čochvíľa spravila svoje. Spadol zo stoličky. Barman k nemu okamžite volal záchranku, odprevadil ho až do nemocnice. Slováci z berwinského klubu pomohli Adamovi dostať sa z drogovej závislosti, zohnali mu – tak ako mnohým ďalším – ubytovanie a prácu. Adam sa neskôr oženil. O rokoch, ktoré zažil v Long Beach, s nikým nehovoril. Pochoval ich hlboko v svojom srdci, ako aj spomienku na Amandu.
Zuzana Kuglerová
