Valašské vojvodstvo s centrom v Rimanoviciach
O tom, že Bytčiansky okres poskytol histórii veľa zaujímavých osobností, svedčí aj valašský vojvoda Peter Medový. Vráťme sa na začiatok štrnásteho storočia. V ľuďoch ešte vždy žili hrôzostrašné spomienky na tatársku pohromu. Zostali po nej vyľudnené dediny. Hornotrenčianska stolica, do ktorej patril aj dnešný Žilinský kraj, tvorila hranicu medzi poľským a uhorským kráľovstvom. Vďaka tatárskej pohrome tu vzniklo niekoľko hradov, ktoré mali za úlohu strážiť pohraničie. V neistom a rozbúrenom štrnástom storočí však centrálna štátna moc tieto panstvá iba slabo chránila. Hradní páni sa museli o svoje panstvá postarať sami. Preto začali kolonizovať vyľudnené dediny prisťahovalcami rumunsko-ukrajinského pôvodu, Valachmi. Aby ich dostali z pôvodnej vlasti na svoje panstvá, sľúbili im rôzne úľavy. Valachmi osídlil svoje panstvo aj Rafael Podmanický. Daroval im viacero dedín, medzi iným i Rimanovice, ktoré sú dnes súčasťou Veľkého Rovného. Valasi tu žili podľa práva a zvykov, ktoré si priniesli z pôvodnej vlasti. Volili si svojho vojvodu. Tešili sa z výsad, ktoré dostali od lénnych pánov. Ukázalo sa, že tatárska pohroma nebola posledná, ktorá ohrozila bezpečnosť tohto kraja. Nové nebezpečenstvo predstavovali Turci. Dostali sa až ku Viedni. Feudálni páni mali pred sebou nemilú povinnosť: vyzbrojiť a poslať pomocné oddiely cisárskemu vojsku a zároveň uchrániť svoje panstvá pred tureckým nebezpečenstvom. V tejto situácii sa osvedčili Valasi. Dostali ďalšie privilégia, ďalšie výsady.
Vráťme sa však k Petrovi Medovému z Rimanovíc. Práve v čase tureckých vojen, keď sa pozornosť veľkých feudálnych pánov sústredila na ohrozenú Viedeň, nenápadne a mimo máp začalo vznikať v horách okolo Veľkého Rovného valašské vojvodstvo. Turci sa sem vďaka ťažko schodným cestám nedostali. Lénnemu pánovi Rafaelovi Podmanickému na niekoľkých valašských dedinách nezáležalo. A tak vláda nad dedinami zostala valašskému vojvodovi Petrovi Medovému. Nazrime do archívnych listín z roku 1580, kde sa dozvedáme: prvým valašským vojvodom bol Klement Kolárovský, druhým jeho syn Peter, zvaný Medový. Zaujímavé je, že sa táto funkcia dedila. Je dosť možné, že na začiatku tureckých vojen ňou feudálni páni odmeňovali Valachov za statočnosť. Rafael Podmanický nepovažoval za potrebné pribrzdiť rozrastajúcu sa moc Petra Medového. Až jeho potomkovia si uvedomili, že im vyrástlo „panstvo v panstve“. Bolo to o niekoľko desaťročí neskôr. Mnoho feudálnych pánov v tureckých vojnách schudobnelo. Potrebovali si opäť naplniť mešce. Do oka im padli slobodomyseľní Valasi, ktorí sa utešene zmáhali. Zaťažili ich daňami, ktoré Valasi dovtedy nepoznali. Nečudo, že sa Peter Medový vzbúril a začal svoju vlastnú súkromnú vojnu proti feudálnym pánom. Akoby sme počuli slová, ktoré im vmietol do tváre:
„Kým sme chránili vaše panstvá pred Turkami, považovali ste nás za slobodných. Len čo sa vojna skončila, zotročujete nás!“
Archívne záznamy nám prezrádzajú ďalšiu zaujímavosť: vydobyl pre Valachov ďalšie odpustenie daní. Zdá sa, že na čas ubránil ich svojbytnosť a slobodu. Bolo to však naozaj iba na čas. Po smrti Petra Medového Valachov dane neminuli. Z pôvodnej privilegovanej vrstvy sa stali poddaní. Valašské vojvodstvo s centrom v Rimanoviciach stratilo svoju funkciu. Postupne začalo zanikať, až sa naň celkom zabudlo. (kug)