Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Keď na temnom scestí života zasvieti LÚČ nádeje

Často ani dieťa nie je pre ženu záchytným bodom. Z

mnohých sú však vzorné manželky a matky.

V LÚČ-i – Domove sociálnych služieb pre deti i dospelých a zariadení chráneného bývania je každý deň nezvyčajne rušno. Keď prechádzate jednotlivými

priestormi, v prvom momente máte dojem, že tu žije jedna veľká rodina. Do určitej miery to tak i je. Na druhej strane však každá neúplná rodinka,

ktorá tu žije, má svoj vlastný život a osud poznačený najmä trápením. V zariadení prichyľujú matky s deťmi, ktoré museli z rôznych dôvodov

opustiť pôvodný domov. Vo väčšine prípadov predovšetkým kvôli týraniu, ktoré je takmer vždy spojené s alkoholizmom partnerov. Keď sa k tomu pridruží istý stupeň retardácie, často obidvoch manželov, ktorí ani nevedia, na čo majú podľa zákona nárok, rodinná tragédia je na svete. V Lúči za desať rokov jeho existencie pomohli, okrem iných, už 48 neúplným rodinám, teda matkám s deťmi. V súčasnosti v zariadení žije 14 rodín a 42 detí.

Skryť Vypnúť reklamu

„Žiadna žena, ktorá sa snažila, neodi-

šla od nás na ulicu. Podarilo sa nám pre ne zabezpečiť sociálne byty a dosiahnuť i určitú schopnosť lepšie sa o deti starať. Len v dvoch prípadoch sa nám to nepodarilo. Jednej sme deti odňali. Jedno je umiestnené v detskom domove a druhému sme našli starých rodičov, ktorí si ho zobrali. S tou ženou sa už nedalo nič robiť. Druhá bola bezdomovkyňa. Prišla k nám z pôrodnice. Vyše pol roka sme s ňou pracovali, napokon však úplne zlyhala. Odišla a dieťatko jednoducho nechcela. Dali sme ho do domova. Ďalší veľmi ťažký prípad sa skončil omnoho šťastnejšie. Nikto nám vtedy nedával žiadnu nádej. Bola to veľmi ťažká alkoholička, skončila u bezdomovcov. Syna mala v tom čase v piatej triede. Vyhľadali sme ju a vytiahli aj so synom „z brlohu“ za pomoci známych. Boli v hroznom stave. Dvakrát bola na liečení, mala recidívu. Chlapca sme tu zatiaľ mali my. Medzitým z neho vyrástol maturant a dnes je už vysokoškolák. Aj mamina sa spamätala. Snaží sa aj pracovať a našla si i brigádu v Nemecku. Dnes už má rodinka sociálny byt, ale kontakty máme s nimi stále,“ opisuje jeden z prípadov Anna Halečková, riaditeľka zariadenia. Treba len dodať, že spomínaná slobodná mamička nikdy nepriznala otcovstvo. Išlo totiž o muža, ktorý mal svoju rodinu a štyri deti. Sľúbila mu, že ho nikdy za otca neoznačí. A tak sa trápila sama. Otec dieťaťa jej dával 400 korún na mesiac. Celkom mala príjem

Skryť Vypnúť reklamu

1 900 korún. Pomáhali jej z nadácie, ktorá vznikla pri LÚČ-i. Dnes je už situácia iná. Synovi všetko zaplatí. „Bola to matka vydierateľná cez svoje dieťa. Som na ňu veľmi pyšná. Je to totiž tak, že ak ide skutočne o matku, ktorá tou matkou aj zostane, nech

sa stane čokoľvek, dá sa s ňou pracovať. V tých dvoch prípadoch, ktoré som spomínala, už šanca nebola, už totiž ani dieťa nebolo pre tie ženy - matky záchytným bodom,“ dopĺňa riaditeľka.

Väčšinou

sú bez práce

Matky, ktoré sú v zariadení v súčasnosti, vo väčšine prípadov nepracujú. A je to čím ďalej, tým horšie. Aj by mali záujem, niet však kde. Sú tu dokonca i také, ktoré už majú aj 35 rokov a ešte nikdy neboli zamestnané. Majú však deti, ktoré treba živiť. Väčšinou sú to ženy bité, týrané, zneužívané. „Našou snahou je neodnímať matkám deti. Aj keď rodiny nie sú úplné, určitým spôsobom fungujú. A to je naše hlavné poslanie, aby deti neboli oddelené od seba a dávané do náh-radných rodín alebo detských domovov. Tu sú všetky pokope a mamina s nimi funguje. Máme psychológov, sociálnych pracovníkov, a keďže ide o domov sociálnych služieb, už nie sme viazaní dĺžkou pobytu v našom zariadení. Tieto matky často ani nevedia, na čo majú nárok, čo im podľa zákona patrí. Sú to jednoduchí prostí a často postihnutí ľudia,“ vysvetľuje Anna Halečková.

Skryť Vypnúť reklamu

Sedem súrodencov

pri jednom stole

Nazreli sme trošku v spoločnosti riaditeľky do súkromia rodín. V jednej miestnosti sme našli pokope pri stole päť súrodencov. Šiesty, už stredoškolák, pri vedľajšom stole práve obedoval. Krásne, čiperné deti. Kreslili si, maľovali a ich matka v tom čase cedila halušky či rezance v sprche. Bolo veru zle-nedobre, veď sprcha slúži na iné účely. Až keď jej to riaditeľka asi päťkrát veľmi dôrazne vysvetlila, možno trochu pochopila. „Ôsme dieťa im vypadlo z balkóna a zabilo sa, až vtedy sa konečne niekto zbadal, že s tou rodinou nie je všetko v poriadku. Mamina hendikepovaná, tatko alkoholik. Deti týrané a okrem toho i retardované. Niektoré sú ale veľmi šikovné. Keď k nám však prišli, museli sme ich dať do nemocnice. Boli v hroznom stave. Potrebovali transfúzie, infúzie a podobne, aby sme ich vôbec dali dokopy. Máme ich tu už tretí rok. Veľmi ma však šokovalo, keď tú rodinu k nám dali, že to ani nebolo z dôvodu, pomôcť jej, ako skôr snaha získať ich trojizbový byt. Boli totiž neplatiči. Je to hrozné, ako si vieme „pomáhať.“ My sa tu snažíme rodinám byt zabezpečiť a niekto im ho chce zobrať. Samozrejme, že sme sa postavili proti. Byt im zatiaľ nezobrali. Družstvu sme navrhli, že dlžobu budeme splácať, nech nám určia splátkový kalendár. Ponúkli nám sociálny byt. To však nie je adekvátne riešenie, keď majú byt trojizbový a k tomu sedem detí. Tie ho budú ešte v živote veľmi potrebovať a budú mať aspoň kde bývať, aj v prípade, že matka zostane tu.“

Myslia

aj na oddych

Kapacity zariadenia sa snažia rozširovať. Medzičasom otvorili podobný objekt v blízkom Strážove, kde sú umiestnené štyri rodiny. V Turí zasa majú malú dreveničku, ktorú si chcú prerobiť, aby mali deti v lete, počas prázdnin, kam ísť. Prípadne tam dajú na pár dní aj samostatné rodiny. Priamo v LÚČ-i zriadili herňu, posilňovňu, ktorá slúži deťom zo sociálne slabších rodín. Môžu tam prísť na štyri hodiny denne, ale bez zabezpečenej stravy, relaxovať, cvičiť. V dennom pobyte sa v zariadení ročne vystrieda okolo 1 800 mladých ľudí, vrátane protidrogovej trojdňovej akcie Dni nádeje, do ktorej je zapojených takmer 4 800 detí z celého Slovenska.

V zariadení bola istý čas aj veľmi problémová žena. Spočiatku sa riaditeľke aj vyhrážala. Dnes je na tom úplne inak a pracovníkov LÚČ-a veľmi potešil list, ktorý im pred časom poslala. Vybrali sme z neho: „Vážená pani riaditeľka, možno teraz ani neviete, kto Vám píše. Bývala som u Vás dva roky aj s dcérami a chcela by som sa Vám takto poďakovať, aj keď po rokoch, že ste mi kedysi v krízovej situácii pomohli. Teraz som vydatá a žijem na východnom Slovensku. Pani riaditeľka, nepomohli ste len mne, ale aj môjmu synovi, ktorého ste svojou súťažou Stop drogy, správne motivovali na výtvarnú dráhu, a tak sa stalo, keď bol v krízovej situácii, že kreslil a nemyslel na somariny, nesiahol po cigaretách, alkohole, drogách a nezapadol do zlej partie. Vidíte, ako sa život prepletá a rozpletá. Podali ste pomocnú ruku mne a potom nezávisle aj môjmu synovi. Podržali ste najprv nad hladinou mňa a potom môjho syna a možno ste ani netušili, že Števko je môj syn. Teraz za pomoci školy, kde chodil, som syna konečne získala späť a sme kompletná rodina. Môj manžel je tomu veľmi rád, nakoľko dovtedy žil len v babinci a teraz má syna. Keďže vlastné deti nemôže mať, tak tie moje miluje nadovšetko a sú mu všetkým. Takto sa končí príbeh, ktorý sa začal u Vás v LÚČ-i. Som šťastná, že to všetko takto dobre dopadlo.“

V krajčírskej dielni

Putovanie LÚČ-om nás priviedlo do krajčírskej dielne. Zopár mladých žien pracovalo pri šijacích strojoch. Porozprávali nám o svojich osudoch. „Mám trojročného syna. Prišla som do zariadenia kvôli problémom v rodine. Nemala som kde bývať. V Bratislave v podobnom zariadení mi pobyt skončil, musela som odtiaľ odísť. Odišla som z domu, keď som mala osemnásť rokov. Odvtedy sa starám sama o seba a o dieťa. Synček chodí do škôlky. Na našu otázku či má z neho radosť sa Márii rozžiarili očká. S úsmevom povedala – no, jasné, veď je môj.“ Nepracuje, je na čiastočnom invalidnom dôchodku a ušije si pre seba i synčeka, čo potrebujú. Smutnejšie nám bolo, keď začala rozprávať ďalšia žena. Stačilo sa pozrieť na jej utrápenú a strhanú tvár, ktorá jej pridáva vari aj desať rokov navyše. Nechýbali ani slzy, keď hovorila: „Mám tri deti, chlapca a dve dievky. Som tu už osem mesiacov. Mala som problémy s manželom, týral mňa aj deti. Manžel býva v Bytči doma u matky. Aj keď chodí za deťmi do školy, nemá snahu zmeniť postoj k rodine. Navyše zistili, že je aj duševne chorý, neplatí mi nič, ale ja sa k nemu ani za svet nemienim vrátiť.“

Tretí prípad bol ešte tragickejší. Mladá žienka sa síce usmievala, ale do spevu jej určite nebolo, keď hovorila o svojom osude i o osude svojich detí: „Pochádzam z Lietavskej Lúčky, vydala som sa. Na sídlisku Hliny sme mali aj byt. Narodili sa nám dvojčatá Danka a Janka, ktoré sú teraz v predškolskom veku. Manžel však začal piť. Bol agresívny, a moje deti aj pohlavne zneužíval... Neexistuje, aby som sa vrátila, dievčatá sú ešte stále vyplašené, sústavne sú choré, možno aj preto, že sa narodili v šiestom mesiaci ...“

O poschodie

vyššie

Pracovníci zariadenia sa v prvom rade musia postarať o zdravotný stav svojich zverencov, ktorí do LÚČ-a prídu. Musia ich tiež zbaviť najväčšieho stresu a dostať do určitej psychickej pohody. Začiatky sú teda všelijaké, ale postupne sa zrelaxujú a dostanú do určitej pohody a niečo sa aj naučia. Vedia si opraviť, pošiť, navariť, poupratovať, aj keď treba nad väčšinou z nich držať prísnu ruku. „Postupne sa môžu vyučiť aj za šičky a prípadne sa zamestnať. Sú to zlaté ženy, snažia sa...,“ dodáva majsterka šitia pani Jarmila. Hrdia sa i učebnou miestnosťou. Keď majú deti v škole problémy, venujú sa im v rámci domácej prípravy individuálne.

Vedľa v miestnosti sme stretli dve dospievajúce sestry. Osemnásťročná mladá dáma, ktorá chodí na strednú školu a chce ísť na vysokú, hovorí: „Mama od nás odišla za priateľom. O otcovi už štyri roky nevieme nič.“ Na našu otázku, ako si predstavuje svoj ďalší život, nám odpovedala, že má o ňom svoju predstavu, ale vraj nepovie, aby sa naplnila. Pani riaditeľka na ňu však prezradí, že je zaľúbená. No, veď, prečo nie, už má na prvé lásky vek. Zároveň ale riaditeľka zduplikuje – ale opatrne, najprv ty aj on musíte dokončiť školy... Trinásťročná sestra sa usmieva, aj keď kedysi jej určite úsmev na tvári chýbal.

Čo dodať na záver? Veľa asi ani nie. Príbehy, ktoré sme spomenuli, hovoria omnoho viac, ako akékoľvek ďalšie slová. A aj keď to nezvykneme robiť, tentoraz spravíme výnimku a poďakujeme sa za všetkých pracovníkov zariadenia tým, ktorí LÚČ-u najviac nezištne pomáhajú, veď pomáhajú ľuďom, ku ktorým osud nebol zatiaľ príliš žičlivý. Sú to najmä lekári žilinskej Nemocnice s poliklinikou, s ktorými majú veľmi dobrú spoluprácu: MUDr. Daniela Salatová, MUDr. Juraj Kováčik, MUDr. Karol Orlovský, MUDr. Marcela Orlovská, MUDr. Juraj Popluhár a ďalší. Pomáhajú tiež viacerí žilinskí umelci a mnohí sponzori. Pracovníci LÚČ-a všetkým ďakujú.

Text a foto: Eva Ertlová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 197
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 13 968
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 236
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 053
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 551
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 691
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 575
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 571
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 332
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 226
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v Rajci (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Rajci.

Testovanie v Rajci

Mesto Žilina bude počas víkendu testovať. Zdravotníci dostanú 15 eur za hodinu

V termíne od 18. do 26. januára sa bude na celom území Slovenska realizovať skríningové testovanie na ochorenie COVID-19.

Ilustračné foto.
Hokejisti Žiliny na ilustračnom zábere.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?