udeš vedieť,“ hovoril často jednému žiakovi učiteľ z východného Slovenska. Ak žiak prišiel do školy v pokrčených šatách, ušlo sa mu: „Si ako špinavá vreckovka, ktorú podupal kôň a ošťal pes.“ Matka podala sťažnosť riaditeľke, kde upadla do zabudnutia. O správaní učiteľa informovala Štátnu školskú inšpekciu. Tá začala prípad prešetrovať a zistila, že matka má pravdu. Žiaci inšpektorom potvrdili, že učiteľ ich spolužiakovi nadával, ba čo viac, priznali, že to už bolo takmer denným koloritom. Učiteľ v ospravedlnení matke napísal: „Po 22 rokoch triednictva som si neuvedomil, že moje nevhodné výrazy ublížia žiakom.“ Na vybavenie každej sťažnosti treba veľa odvahy, ale aj trpezlivosti. „Spravodlivosť sa hľadá strašne ťažko,“ uznávajú kontrolóri. Problémom sú najmä dôkazy - kdejaké ústne dohody, prísľuby či reči typu jedna babka povedala, sa totiž nedajú takmer vôbec dokázať. Podobne aj anonymné sťažnosti na branie úplatkov. Napriek tomu, že do škôl chodí niekoľko stotisíc žiakov a študentov, vlani ministerstvo školstva aj Štátna školská inšpekcia prijali dovedna len 522 sťažností. Viete, ako sa správne sťažovať a u koho?
Prečítajte si v utorok v denníku SME v prílohe Škola a rodina