dí je štatistika. „Ľudia si neuvedomujú, koľko ich ročne zabijú cigarety,“ hovorí generálna riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie Gro Harlem Brundtlandová.
Na následky fajčenia zomiera jeden človek na svete každých osem minút. To je štyri a pol milióna obyvateľov, takmer počet obyvateľov Slovenska.
„Vo svete fajčí takmer 1,3 miliardy ľudí a skoro polovica všetkých detí je pravidelne vystavovaná cigaretovému dymu,“ vymenúva riaditeľka organizácie a pridáva ďalšie hrozivé čísla. V dvadsiatom storočí zomrelo na následky fajčenia 100 miliónov ľudí. „Ak sa nezmení spotreba tabaku, v tomto storočí to už bude jedna miliarda ľudí!“ varuje.
Fajčiarom treba pomôcť
Znepokojujúcim faktom je počet fajčiacich žien v rozvojových krajinách. Hoci kedysi sa žena s cigaretou považovala za výstrednú, tento predsudok už neplatí – na škodu veci. „Ak ženy fajčia ako muži, ako muži aj umierajú – predčasne a na rovnaké choroby,“ konštatuje Brundtlandová.
Lekári si uvedomujú, že prestať fajčiť sa nedá zo dňa na deň. Milovníci cigariet si akoby ani neuvedomovali riziko, ktoré podstupujú. Často používajú argument, že v ich rodine sa rakovina nevyskytla. To však nie je žiadnou zárukou, že to tak bude donekonečna. A hoci je rakovina najväčším strašiakom, najviac ochorení aj úmrtí v spojitosti s tabakom je na choroby srdca a ciev.
„Vo väčšine krajín sa však závislosť od nikotínu neberie ako medicínsky problém. Lekári odporučia svojim pacientom, aby prestali fajčiť, ale nepomôžu im,“ pripomína Brundtlandová. Ako dodáva, prevencia a správna legislatíva sú len časťou úspechu v boji proti fajčeniu.
Protivník je silný
„Našou úlohou nie je len varovať pred začatím fajčenia, ale aj pomôcť tým, ktorí sa rozhodli prestať. Máme však veľmi silného a bezohľadného protivníka – tabakový priemysel. Nestará sa o následky, ktoré jeho tovar na ľuďoch zanechá. Nám však ide práve o verejné zdravie,“ tvrdí riaditeľka organizácie.
Tabakové firmy neváhajú použiť nenápadné, a predsa účinné formy reklamy. Podľa zdravotníkov dokonca niekoľko škandálov ukázalo, že podplácajú novinárov, aby vo svojich článkoch zľahčovali dosahy fajčenia na zdravie a diskreditovali protifajčiarske organizácie.
Kde sa vzal tabak
Tabak pôvodne rástol na americkom kontinente. Používali ho už starí Aztékovia, ktorí ho šnupali a prežúvali pri náboženských rituáloch, spoločne s halucinogénmi. Z Európanov sa s tabakom prvý zoznámil Krištof Kolumbus. V roku 1492 tak okrem zvesti o novom kontinente doniesol domov aj tabak.
O masívnu obľubu šnupania sa zaslúžil francúzsky veľvyslanec v Portugalsku Jean Nicot. Podobnosť jeho mena s názvom návykovej látky nikotín, nie je vôbec náhodná. Používanie tabaku sa rozšírilo do celej Európy, plnili sa ním fajky, šnupal sa a prežúval.
Prvá cigareta vznikla až v roku 1830. Od tých čias sa však masívne rozšírila a ostatné formy užívania tabaku vytlačila na okraj záujmu. Vdychovanie dymu do pľúc však zároveň dalo zelenú masívnemu nárastu vážnych až smrteľných chorôb.(ti)
Foto: Ján Krošlák