cností
Pri vykladaní rozhoduje kombinácia kariet, ktoré majú nejaký význam. Hoci každá karta má samostatný výklad, pokiaľ niektoré karty stoja obrátene, nadobúdajú význam celkom iný, a podobne aj pri skladaní kariet do väčších celkov vzniká také množstvo kombinácií, že len ťažko sa udrží prehľad. Tarot k nám údajne priniesli Rómovia z Indie; kniha o vykladaní z tarotu patrí vôbec medzi najstaršie napísané knihy.
Pani K., s ktorou sme sa zhovárali, sa naučila kartárskemu remeslu od priateľky, starej pani, ktorá zvykla vykladať v piatok, lebo ho považovala za šťastný deň. Keď raz priateľke na jej veštbu namietla, že ona to tak nevidí a nie je to pravda, povedala jej tá, nech si teda veští z kariet sama. Pani K. ju poslúchla. Vykladanie z kariet je podľa nej neustály cvik, nespočíva v tom, že karty ukážu presný výsledok. Nezanedbateľnú úlohu hrá aj intuícia. „Karty sú len prostriedkom, mozaikou, ktorá mi umožňuje vidieť viac,“ spovedá sa pani K. „Mám svoj systém na vykladanie. Zistila som, že dnes má každý iné požiadavky a iné otázky, čo by chcel vedieť - podľa toho, čo prináša život. Preto každého nechám položiť si vlastné otázky, na ktoré čaká odpovede od kariet.“ Najčastejšie sú to otázky na vzťah a predovšetkým zamestnanie, ktoré je pálčivým problémom dneška.
Techník vykladania je mnoho, vykladá sa do kruhu, do kríža, po kôpkach; pani K. vykladá z 36-listových vykladacích kariet. Vykladá aj sama sebe. „Nedávno som si vyložila úraz a zanedlho som si zlomila ruku... A raz, pred plánovanou cestou, som si vyložila nepríjemnosť, a na druhý deň sa ma vo vlaku pokúsil okradnúť zlodej. Keď som sa strhla, tašku som už mala otvorenú a on mal ruku na peňaženke. Zachránila ma len veštba, inak by som isto nebola taká opatrná... Karty všetko ukážu a potom ide iba o to, či sa nimi bude človek riadiť,“ dodáva.
Hoci v náboženských kruhoch sa pokladá vykladanie z kariet za rúhanie, pani K., sama veriaca, s tým nemá problémy. „Často sa pýtam samej seba: keď mi Boh dal taký dar, prečo by to malo byť rúhanie?“(ting)
Foto: archív