o mládenci s poriadne zapálenými lýtkami, čo sa aspoň jeden deň v roku oficiálne dostanú bližšie k ozajstnému dievčenskému telu.
Od Zuzky k Lucke, od Lucky k Ivane, odtiaľ k Mire a Eve... Spolužiačiek je neúrekom a aj kamarátiek z partie toľko, že sotva jeden pondelok na ich obchôdzku postačí. A tam, kde majú úmysly vážnejšie, tam sa aj zdržia, veď i rodičia sú v tento deň zhovievavejší, menej svoje dcéry strážia, navyše šibačov vpustia i do obývačiek. Patrí sa ponúknuť ich šunkou so šalátom i pohárikom, sú to už predsa hotoví chlapi (ale len v tento deň, v utorok sú už zasrani, čo nepoznajú mieru). K Mirovi a Štefanovi sa pridal aj Peter. Plán si zostavili tak, aby ako k poslednej prišli k Žanete. Pásli po nej všetci traja, tak na domácej pôde sa hádam prejaví, o koho by prípadne stála, „do koho je“. To však netušili, že Žaneta má zálusk na Igora z vedľajšieho vchodu. Ich rodičia sa priatelili, no Igor akoby sa s ňou zhováral iba zo zdvorilosti. Tajne dúfala, že i on sa zastaví. No čím viac dňa ubúdalo, tým bola jej nádej menšia. Po návštevách chlapcom nakvapkali dosť, takže k Žanete dorazili takí smelí, že ju hneď vo dverách schytili a s hrmotom odvliekli do vane. Darmo mamka ratovala novú kúpeľňu, novučký koberček a poličky plné voňaviek a šminiek. Ešte aj jej sa za krk ušlo. Nuž, alkoholom prebudené hormóny sú ako lavína. Keď sa chlapci ako tak upokojili, usadili ich rodičia do obývačky, otvorili im nejaké to vínko a decentne sa vytratili do kuchyne. „Máme ich pod kontrolou, sú toť, za stenou, keby čosi...“ Spokojne sŕkali kávičku a tešili sa, ako sa rušný deň pomaly chýli ku koncu. Prešla hodinka, tatko sa už zvalil na zdravotných dvadsať, mamka otvorila časopis a deti sa stále zabávali. Občas ktorýsi vybehol na záchod vypustiť ventil a zaťahovacie dvere sa opäť zavreli. Vtom ktosi zazvonil. Mama šla otvoriť. Vo dverách stál Igor s otcom. Jujkala zdvorilostne medzi dverami, kde ju opáčili korbáčom a poliali voňavkou. „No, poďte aj Žanete naložiť. Má tam kamarátov, ale je najvyšší čas, aby sa pobrali. Už sú tu skoro tri hodiny,“ otvorila dvere a popchla novú návštevu. A to nemala robiť. V kreslách pospávali potrundžení šibači a na gauči kraľovala Žaneta. Na zem nevládne spustená ruka i noha dávali tušiť, že vínko prenechali džentlmeni jej, aby sa uvoľnila a vyriekla, kto je jej srdcu blízky. Namiesto toho zadriemala a len okom privretým ako kvočka zaregistrovala, že ten stojí prekvapený vo dverách. „Ale von. Koniec návštevy. Iste vás už doma čakajú,“ zavelil domáci pán, neveriac vlastným očiam. Nuž, pod lampou bola až priveľká tma. Do cesty ešte Miro narýchlo zahryzol do kúska salámy. A to nemal robiť. Poslednej borovičke sa to znepáčilo a vybehla sa pozrieť hore, čo sa to tam deje. Cestou pobrala všetky koňaky, vína, obložené chlebíky aj špagety zo včerajšej večere a patália bola na svete. Presnejšie na podlahe. Tak mládenci vyfasovali handry, vedro a nácvik na rajóny mohol začať.
K Žanete už šibať neprišli. Aj tak by chodili zbytočne. Igorovi sa taká bezvládna a bezbranná zapáčila natoľko, že začali spolu chodiť a na Veľkú noc sa radšej vždy vytratili z domu. (iva)