inistra
Žilina – Na začiatku 50. rokov začali na území Čiech i Slovenska vznikať Vojenské tábory nútených prác, do ktorých vtedajší režim umiestňoval na výkon základnej vojenskej služby mladých mužov, ktorí boli „politicky nespoľahliví“. To znamená, že mali otcov malých živnostníkov, prípadne, ktorých rodičia nepodpísali prihlášky do družstva, ale bolo medzi nimi i nemálo kňazov, rehoľníkov a seminaristov.
Na začiatku 90. rokov žilo na území Slovenska 5 100 mužov, ktorí prešli pomocnými technickými prapormi. Nejeden z nich tam strávil aj viac ako 30 mesiacov. Dnes ich je 2 200. Už šesť rokov sú bývalí „pétepáci“, združení v Slovenskom zväze VTNP - PTP, sídlom jeho ústredného výboru je Žilina. Má 34 okresných klubov, ktorých členovia z celého Slovenska sa už šesť rokov zbytočne domáhajú toho, aby im štát vyplatil jednorázové odškodnenie za pobyt vo VTNP. „Prijali sme už niekoľko kompromisov a myslím, že nežiadame až tak veľa. Všetci, ktorí boli postihnutí bývalým politickým režimom, si založili svoje zväzy a všetci už dostali odškodné. Politickí väzni dokonca dvakrát,“ povedal v utorok na tlačovej beseda predseda Ladislav Bartko.
Predsedom žilinského klubu je Slavo Breburda (na snímke). V okresoch Ži-lina a Bytča ma-
jú dovedna 88 členov a regis-
trujú aj 15 vdov po svojich bývalých kamarátoch. Vyzerá to tak, že kompetentné miesta si problém „pétepákov“ prehadzujú z jedných pliec na druhé a tak sa prijatie zákona o jednorázovom odškodnení preťahuje do nekonečna. Akoby čakali, kým z týchto mužov, z ktorých ani jeden nemá dnes menej ako 70 rokov, nebude už nikto nažive a tak už nebude koho vyplácať. Eva Bučová
Foto: autorka
