ovensku budú po vstupe do únie potrebovať 170 rangerov, profesionálnych strážcov prírody. Súčasná situácia je však práve opačná, ľudí je málo a sú slabo platení. „Agresivita ľudí porušujúcich zákon sa neustále zvyšuje. Aj napriek vysokému riziku sú naši pracovníci v rámci zákona o verejnej službe zaradení do najnižšej platovej kategórie, plat nie je adekvátny povinnostiam a psychickej náročnosti,“ tvrdí riaditeľka Správy Malej Fatry Viera Demianová.
S myšlienkou prípravy profesionálnych strážcov prírody v súlade s medzinárodným štandardom prišla Žilinská univerzita. V najbližších dňoch požiada o akreditáciu nového študijného programu, zameraného na výchovu terénnych pracovníkov na ochranu prírody. „Študenti by mali absolvovať terénny výcvik v skialpinizme, horolezectve, streleckej príprave. Čakajú ich základné predmety biológie chránených druhov organizmov na Slovensku i mimo neho, komunikácia bezdrôtovou technikou, informatika,“ približuje predstavy o príprave budúcich rangerov biológ Marián Janiga. Už niekoľko rokov stojí na čele Ústavu vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine, ktorý je jediným pracoviskom svojho druhu v strednej Európe. „Je to jedna z priorít školy,“ hovorí Ján Bujňák, rektor Žilinskej univerzity, ktorá pracovisko zastrešuje.
Slovensko sa za tri roky existencie ústavu aktívne zaradilo do siete európskych a svetových inštitúcií, ktoré riešia problematiku vysokých pohorí. Podobné sú v Španielsku, Taliansku, Rakúsku, USA, Nemecku, Nórsku. Janigov tím, ale aj zahraniční stážisti v Tatrách skúmajú globálne klimatické zmeny a ich vplyv na flóru a faunu. Napríklad ústup kosodreviny vplyvom oteplenia či neustále vysoký obsah olova v prírode. To sa k nám dostáva aj vinou prúdenia západných vetrov, kedy sa slovenské Karpaty a ich najvyššie pohoria stávajú filtrom znečisťujúcich látok z priemyslu západnej Európy.
Andrea Harmanová
Foto: archív