hajobe titulu
Bilancia doterajších 63 vzájomných zápasov medzi bratislavským Interom a Žilinou hovorila jasnou rečou v prospech Interu (38 víťazstiev, 10 remíz, 15 prehier). Žlto–čiernym sa proti Žiline darilo aj v tomto ligovom ročníku, keď po prehre 0:5 zvíťazili 3:2 v domácom prostredí a v 25. kole dokonca pod Dubňom rozdielom jedného gólu. Pred 34. kolom však na Pasienkoch boli favoritmi jednoznačne žlto–zelení, ktorí boli na čele aktuálnej tabuľky, pokiaľ Interu patrila ôsma priečka. V stretnutí domácim prakticky o nič nešlo, ale Žiline o veľa. Veď bojuje o obhajobu majstrovského titulu z uplynulého ročníka. Ako stretnutie videl tréner Žiliny Milan Lešický?
Aká bola atmosféra pred zápasom a ako podľa vás prebiehal ?
Matematika zápasu bola jednoznačná. A to zabodovať naplno a získať lepšiu pozíciu pred záverečnými dvoma kolami. Prehra by tiež nič neriešila, ale zisk bodov by bol potrebnejší.
V prvej polhodine sa toho na ihrisku veľa neudalo. Ale napriek tomu sa hralo vo vysokom tempe. Kľúčovým momentom bol určite prvý gól. Získanie vedenia nás uspokojilo a hrali sme si svoju hru a išli jednoznačne za svojím cieľom.
Za svojím cieľom však išli aj Interisti. Tých tréner Karol Pecze nesporne dobre na tento duel pripravil.
Karola Peczeho poznám desať rokov. Proti nám postavil taktiku, ktorá mi je známa. Zameraná je na tvrdú agresívnu hru so zámerom, že rozhodca niektoré zákroky nebude pískať. Podobnú taktiku proti nám presadzovali viaceré mužstvá. Zo začiatku to na nás platilo, ale my sa meníme a mužstvo je čoraz viacej proti takémuto štýlu odolnejšie.
Napokon vaši zverenci vsietili štyri góly. Viaceré z nich boli pre futbalových fanúšikov lahôdkou. Spokojnosť?
Som rád, že sa najmä dvom našim najlepším hráčom strelecky darí. Fabuš i Mintál sú oporami mužstva, produkujú góly, a to sa priaznivo odzrkadľuje na výkone ostatných hráčov. Ako som spomenul po vsietenom góle, domáci museli otvoriť hru a my sme si mohli presadiť svoj štýl hry.
Zabrali na Pasienkoch len útočníci alebo aj ďalší hráči?
S výkonom som spokojný. Napriek tomu musím povedať, že len 7 – 8 hráčov zahralo na hranici svojich schopností, a to po hernej i fyzickej stránke. Niekoľko hráčov však nehrá na úrovni tých najlepších, ale verím, že v blízkej budúcnosti to bude iné. Závisí to na nich. Vedia, čo požadujem, a tak im neostáva nič iné len sa pridať k tým lepším.
Zápas sa hral v teplom počasí pred necelou tisíckou divákov. Bola to až taká nevýhoda pre žilinských futbalistov?
Viacerí hovorili, že je tu teplo. Ale teplo vyzerá inak. Pokiaľ sa týka diváckej kulisy, myslím si, že toľko divákov tam nebolo. Veď po zápase som si mohol pokojne s každým podať ruku.
V sobotu sa hralo kompletné 34. kolo. V Trnave sa predstavil najväčší konkurent na majstrovský titul – bratislavský Slovan. Informovali ste sa o priebežnom stave tohto zápasu a čo jeho výsledok pre vás znamenal?
My ideme za svojím cieľom. Výsledok v Trnave je pre nás dôležitý skôr z iného pohľadu, nie je o priamom súboji Žilina – Slovan. V úzadí číha bratislavská Petržalka, ktorá by chcela hrať v európskom pohári. Po tomto výsledku si väčší pozor bude musieť dávať bratislavský Slovan ako my. Nám to vyhovuje.
Jeden z dôležitých zápasov záveru prvoligového ročníka 2002/2003 je za nami. V súťaži nasleduje reprezentačná prestávka. Aký program čaká žilinských futbalistov?
Hráči dostali po sobote po dlhšej dobe dva dni voľno. S tréningom začíname v utorok podvečer. Reprezentačnú prestávku chceme využiť na koncentrovanejšiu prípravu. Veď doteraz sme v Žiline pod mojim vedením veľa nenatrénovali, skôr to bolo zamerané na hernú kondíciu. Som rád, že do prípravy sa zapoja aj Martin Ďurica a Zdeno Štrba. Tí nám v posledných zápasoch z hľadiska taktiky chýbali.
Sú na programe aj nejaké prípravné zápasy?
Nie. Prípravné zápasy nechceme pred dôležitým záverom hrať. Súper by bol určite slabší, nepreveril by naše sily a riskovali by sme i prípadné zranenia. Niektorí hráči z kádra prvého mužstva však dostanú príležitosť v rezerve Žiliny v Strážove. Týka sa to najmä tých, ktorí bojujú o možnosť štartu v základnej jedenástke.
V poslednom zápase proti zostupom ohrozenému Kysuckému Novému Mestu nastúpili viacerí hráči z A – mužstva a zvíťazili len najtesnejším rozdielom. Nebolo príliš cítiť rozdiel medzi prvou a treťou ligou.
Každé béčko pri prvoligovom mužstve má svoje špecifiká. Béčko je len béčkom. Na druhej strane, ak sa v ňom predstavia siedmi hráči z A – mužstva a hrajú proti tímu bojujúcemu o záchranu o hernej prevahe a výsledku by nemalo byť pochýb. Niektorí hráči svojím prístupom naznačili, že patria skôr do béčka ako prvoligového áčka.
Obhajoba majstrovského titulu v Žiline je na dosah. Zostane titul pod Dubňom?
V prvom rade by som v tejto súvislosti chcel poďakovať všetkým, ktorí niečo s mužstvom dočinenia majú. Spolupráca je naozaj príkladná. Musím však povedať, že napriek dobrým výsledkom v posledných kolách musíme náročnosť na hráčov ešte zvyšovať. Bez toho žilinský futbal nepôjde ďalej. A nielen žilinský futbal, ale aj slovenský.
Text a foto: Ladislav Hulin