e 7,4x4,4 mali pôvodne uskutočniť dve zaujímavé kultúrne akcie. Tá sobotňajšia sa niesla v spojení troch umelcov z troch krajín - tanečné predstavenie videBILLY, ktoré bolo počinom Slovenky Evy Klimáčkovej a francúzskeho multiinštrumentalistu Ayela Ramosa, doplnila projekcia filmov pražského umelca M. Blažíčka. Vydarený projekt, ktorý sa uskutočnil v rámci celoslovenského festivalu Multiplace, zavŕšila spoločná multimediálna improvizácia umelcov.
S ďalším predstavením mala prvú júnovú nedeľu vystúpiť v priestore 7,4x4,4 štvorica kazachstanských umelcov Kyryl Traktor. Súčasne malo ísť o posledné predstavenie v tomto miniatúrnom, no v povedomí divákov už známom mieste, ktoré bude po prázdninách nahradené rozsiahlym projektom Stanica na železničnej stanici Zárečie. Paradoxne sa však toto posledné predstavenie neodohralo v klasickom priestore, ale 40 km od Žiliny, vo voľnej prírode na kopcoch na Bumbálke, a to priamo na česko-slovenskej hranici. Vynútili si to problémy s opätovnými vízami do Čiech, keďže aktéri pricestovali z pražského Quadrienale a ešte v ten večer sa vracali späť.
Členovia združenia Kyryl Traktor (Arystanbek Shalbayev, Smail Bayaliyev, Abilsait Atabekov a Moldakul Narymbetov), ktoré už svojimi vystúpeniami stačilo prebrázdiť Európu, sa predstavili alegorickým performance, podfarbeným šamanskými rytmami bubnov a tajomnou mystikou východu. Vystúpenie núkalo viacero výkladov, sami zúčastnení sa vyslovili v zmysle, že predstavenie, vychádzajúce z rituálov kočovných kmeňov, malo za účel „prijať energiu zeme, vody, vetra a očistiť toto miesto...“ Arystanbek Shalbayev zo združenia poznamenal: „Ľudia sa nás pýtajú či správne porozumeli a či mi rozumieme tomu, čo robíme. Ale nie je dôležité rozumieť, dôležité je, čo cíti srdce.“ Aj preto sa im vraj lepšie vystupuje v Čechách či na Slovensku ako povedzme v nemecky hovoriacich krajinách.
Skupina sa okrem vystúpení venuje aj výtvarným aktivitám, nezanedbateľná je však aj hudobná poloha, ktorú členovia dokázali divákom spontánnym, skvelým odohraním domácich kazachstanských piesní. Bizarné hudobné nástroje si vyrábajú sami a vo svojej výbave majú vraj aj veľký bubon zošitý z troch kravských koží a jeden svoj šesťmetrový(!) inštrument, vytvorený z kmeňa dreva, museli pred odletom v Alma-Ate rozrezať napoly, aby sa vtesnal do lietadla.
Medzi divákov zo Žiliny, ktorých doviezol autobus, sa zanedlho pridali i miestni obyvatelia, ba aj pohraniční policajti na pravidelnej obchôdzke. V čase, keď z kazachstanského Bajkonuru vzlietala prvá európska družica k Marsu, mali zúčastnení na Makove možnosť vidieť predstavenie, ktoré takisto dokázalo pôsobivou formou odhaliť nové, neznáme svety.Tomáš Radovský
Foto: archív
