eme s JUDr. Sylviou Stolárikovou, vyšetrovateľkou Krajského úradu justičnej polície v Žiline, podpredsedníčkou Ženského parlamentu Slovenska so sídlom v Bratislave a členkou stálej komisie Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Ako sa problémy spojené s domácim násilím riešia u nás?
Nemáme špecialistov, napríklad na polícii, na domáce násilie. Ani na súdoch nie sú sudcovia, ktorí by robili striktne len domáce násilie alebo problémy mladistvých. Potreba je však veľmi akútna. Aj vo vláde sa hovorí, že potrebujeme rodinné alebo takzvané špecializované súdy. Chce to však peniaze. V Čechách napríklad schválili zákon o súdnictve nad mladistvými, nemajú však peniaze na jeho realizáciu v praxi. Potrebujeme, aby súdnictvo reagovalo promptne, najmä pokiaľ ide o predbežné opatrenia v rodinných veciach. Ak je napríklad dieťa týrané, zneužívané alebo nie je postarané o jeho výživu, treba rozhodovať okamžite, dostať ho z toho prostredia alebo zabezpečiť jeho bývanie, výživu a sociálne potreby. Napríklad predbežné opatrenie vo veci výživného trvá aj sedem mesiacov. O čom to je? Žena sedem mesiacov nemá korunu, pretože vo veci samej sa nerozhodlo. Aký je tam efekt? Keď sa domáhame toho, aby to bolo promptné, tak súdy sú preťažené. Ale s tým treba niečo robiť, lebo to nemá zmysel len legislatívne upravovať a nechať situáciu tak. Nemá význam riešiť záležitosti rozvodu, otcovstva, výživného, keď to trvá dva roky. Poznám také situácie, že manželia vôbec nežijú spolu, ona už je s druhým mužom, má s ním dieťa, ale nemôže sa rozviesť, pretože mužovi, ktorý sa odsťahoval, nemôže súd doručiť zásielku na rozvod. Tak sa rodia deti, ktoré nikomu nepatria, volajú sa po mužovi, ktorý s tým dieťaťom nemá nič spoločné, a to sú len ďalšie momenty, ktoré vyvolávajú napätie.
Dá sa v takýchto prípadoch pomôcť?
Mám prípad ženy, ktorej pomáham radami, lebo nemá na to, aby sa išla nikde poradiť k odborníkovi. Právna poradňa je drahá, ženy, ktoré žijú z ruky do úst, si ju nemôžu dovoliť. Konkrétne táto žena má 4 talentované deti, 5-izbový byt a muža, ktorý ju roky otĺkal. Keď sa konečne rozviedla, nemôže ho dostať z bytu, pretože náhradný byt nemá. Výživné jej neplatí, sama nemá pomaly ani korunu, len napožičiavané, aby vôbec prežila. On nemá žiaden príjem, je doma, stravuje sa doma, a keď nemá nič, tak zoberie deťom suchý rožok z tašky. Nad tým sa zatvárajú oči. Špekulovalo sa či vôbec môžeme nejakého agresora obmedziť v jeho ústavných právach, napríklad vlastniť byt alebo v byte bývať. Že obmedzujeme ženu a deti a že sú vystavené týraniu a často nebezpečenstvu života, na to sa zabúdalo. Konečne sme už ten krok urobili, podľa mňa je to veľmi významné. Ak sa takto chováš, nevieš sa správať, tak aj tvoje ústavné práva sa ti môžu obmedziť. Súd môže predbežným opatrením alebo rozsudkom trvalo mužovi odobrať právo užívať byt alebo dom, ale treba tam preukázať zo strany ženy, že skutočne ide o domáce násilie, že to nie je len vyriešenie si bytovej otázky po rozvode.
Dostane muž – tyran náhradné bývanie?
Bohužiaľ, toto sú u nás všetko ešte len veci, ktoré sa riešia. Keď musí žena požiadať o predbežné opatrenie alebo rozhodnutie súdu, to sú už prípady, keď ten muž nič nerešpektuje. Jednoducho je nepolepšiteľný agresor a predpokladám, že nebude rešpektovať ani to predbežné opatrenie. Čo urobíme? Dáme každej takejto žene pred dvere policajta, aby ju muž neobťažoval, nevymieňal zámky a podobne? Pýtala som sa anglických kolegov, ako je to u nich. Povedali, že ak má niekto predbežné opatrenie alebo príkaz súdu a poruší ho, ide do výkonu väzby a nikto sa nezaoberá tým či to bol len priestupok alebo niečo iné.
A čo ženy - tyranky?
Ešte som nestíhala ženu, ktorá by týrala muža, ale už som mala prípad, kde je páchateľkou týrania zverenej a blízkej osoby alebo dokonca vraždy dieťaťa matka. Nemyslím si však, že len ženy sú obeťami. Väčšinou sú obeťami preto, že sú fyzicky slabšie, ale poznám aj konkrétne prípady, kde v partnerskom vzťahu ťahá za kratší koniec muž. Nemusí byť napádaný fyzicky, ale je týraný psychicky. Lenže muži sú takí, že sa s tým absolútne nikde nepochvália alebo sa s tým hanbia ísť navonok. Nepredpokladám, že sa nám začnú množiť trestné oznámenia, že žena týra muža, ale existuje to. Takýto prípad, kde žena bola páchateľka, sa udial aj v Žiline. Ona bola ťažká alkoholička, rozmlátila nábytok v domácnosti, bytové zariadenie, veľmi agresívna aj fyzicky aj slovne. Boli tam naplnené všetky znaky skutkovej podstaty. Manžel – obeť to ohlásil. Apelujem na všetkých, ktorí majú takýto problém, nech nepchajú hlavu do piesku.
Kto môže dať trestné oznámenie?
Každý. Môže to byť matka, keď vie, že jej zať bije dcéru, môže to byť dcéra, keď vie, že otec bije matku, môže to byť starý otec, ktorý vidí, že druh jeho dcéry týra vnúča, jednoducho ktokoľvek, aj sused. Trestné oznámenie sa môže podať na obvodnom oddelení PZ podľa trvalého bydliska alebo aj na prokuratúre. Násilie je možné oznámiť aj na sociálnom oddelení. Keď má dotyčný obavy o svoju bezpečnosť, môže tak urobiť aj anonymne na linku polície 158. Človek nemusí povedať, kto je, ale nech detailne popíše, čo vie, kde sa to deje, adresu, mená... Ani jedno takéto oznámenie sa neodhadzuje. Ľudia si musia uvedomiť, že veľakrát sú tie obete násilia bezmocné, už ani psychicky si nevedia z toho kolotoča pomôcť. Preto je veľmi dôležité, urobiť takéto oznámenie aj anonymne. Keď sa už začne riešiť, tá nitôčka, aby sa klbko rozmotalo, sa vždy nájde. Odporúčam tiež svedkom i poškodeným, aby spolupracovali s políciou, aby sa nehanbili a keď sa oznámi nejaký trestný čin alebo podozrenie z trestného činu a doma to pokračuje alebo tá agresia sa ešte vystupňuje, išli znova za vyšetrovateľom. Jednoducho, koľkokrát sa to zopakuje, toľkokrát na to obvodné oddelenie a za tým vyšetrovateľom pôjdem a poviem – znova sa to deje, vyhráža sa mi v súvislosti s tým, že som vám niečo rozprávala, chcel ma zabiť alebo ma škrtil alebo sa mi vyhráža. To už sú dôvody väzby.
(rtl)
(pokračovanie v ďalšom čísle)
a
