r Lithewa vyvrcholil v hlavnom exhibičnom dni pre verejnosť v sobotu 21. júna. Počas neho sa vystriedali rozmanité atrakcie určené nielen pre mladého diváka.
Okrem prehliadky historického šermu tvorila ponuku jazda na koňoch a poníkoch, prehliadka sokoliarstva, tržnica s remeselnou expozíciou, prednášky a čítačky vo Fantasy brlohu či divadelné predstavenie zakončené popravou na vystavanej šibenici. Tá neskôr poslúžila ako pódium pre svojráznu energickú českú hudobnú formáciu Gothart, ako aj diskdžokeja World&Ethno party. Večernému programu predchádzalo magické predstavenie poľského umeleckého združenia Makata s rozsiahlou kompozíciou tancov s ohňom, ktoré sa stalo jedným z vrcholov podujatia.
Namiesto rytierskeho zápasu, zmareného trochu rozvášnenou kobylou, divákom ponúkli organizátori rekonštrukciu stredovekého nájazdu na osadu. Medzi účastníkmi sa celkom prirodzene striedali ťažké brnenia vedľa krátkych šortiek, stredoveké róby dvorných dám s ľahkými tričkami a ruksakmi cezpoľných, ba aj cudzokrajných turistov, to všetko v kolorite dobovej hudby spod taktovky samotných členov skupín historického šermu.
Marek Kubinec, organizátor akcie, sa k tomu vyjadril: „V podstate sme sa pokúsili o koncepčnú prestavbu pôvodnej akcie, ktorá bola zameraná regionálne, odklonili sme sa od striktnej stredovekej slávnosti a urobili sme fúziu stredovekej kultúry s modernými výpovednými umeleckými formami. Výsledkom toho je tento festival, kde na jednej strane sú stredoveké šermiarske skupiny a interpreti a spolu s nimi alternatívne žánre, divadelné, hudobné či literárne...”
Vznikol z toho homogénny celok, ktorý predznamenáva ďalšie smerovanie. „V budúcnosti by malo byť vytvorené prenosné sídlo Lithewa so sídlom na Žilinskej univerzite. Vrátane pocestuje výstavy fotografií, ktorá poputuje cez 4 účastnícke krajiny, Poľsko, Maďarsko, Česko, sa natáča aj filmový dokument a okrem iného sa tu skonštruovali dva dobíjacie stroje, ktoré spolu so všetkými stavbami budú prerobené na zájazdovú verziu,” vysvetľuje ďalšie plány M. Kubinec.
Text a foto: Tomáš Radovský
