Slavo, prečo o vás nebolo dlho počuť?
Keď ma Žilina stiahla z hosťovania na Interi, trénoval ju Dušan Radolský, ktorý dával šancu mladým. Podpísal som teda svoju prvú profesionálnu zmluvu a zapojil sa do prípravy. O dva týždne som však na halovom turnaji v Banskej Bystrici odpadol a lekári mi zistili srdcovú vadu, o ktorej nevedeli či je vrodená alebo získaná. Poslali ma teda na hosťovanie do nižších súťaží. Keďže však vyšetrenia ukázali, že môj stav sa nezlepšuje, rozhodol som sa ukončiť vrcholovú kariéru. Na pol roka som ešte išiel pomôcť Hlbokému ako hrajúci tréner.
Ako ste prijali správu, že s vrcholovým futbalom musíte skončiť?
Bolo to ťažké. Mal som vtedy 18 rokov a prakticky od siedmich som mal jediný cieľ – živiť sa futbalom. Prešiel som všetkými reprezentáciami od 13-tky po 18-tku, videl som kus sveta, prakticky celú Európu. Vôbec som nevedel, čo budem robiť. Pre mladého človeka to bolo ťažké.
Napriek tomu ste ešte hrávali...
Hral som na vlastnú zodpovednosť a bolo to ťažké pre každého. Keď som hrával v Bytči, doktor Horanský ma cez polčas kontroloval, meral mi pulz a báli sa aj ľudia okolo. Aj pre nich by bolo asi ťažké, keby videli, ako niekto na ihrisku skolabuje.
Čo budete robiť bez futbalu?
Mám trénerskú trojku, chcel by som si urobiť dvojku a trénovať žiačikov. Zaujímajú ma tiež veci okolo medicíny a životosprávy – kyselina mliečna vo svaloch, pitný režim športovca, jeho stravovanie a podobne.
Ako hrajúci tréner ste v tejto sezóne priviedli Hlboké do prvej triedy...
Keď som prišiel k mužstvu, prvoradým cieľom bolo vnesenie disciplíny a kolektívneho ducha. Zistil som, že chalani futbal hrať vedia, len sa potrebovali naučiť vyhrávať. Povedal som im, že keď spolu skúsime byť disciplinovaní a zlepší sa aj životospráva, mohli by sme niečo dosiahnuť. Zo začiatku sme hrali ešte o záchranu, ale postupne, ako sme si na seba zvykli, začali prichádzať úspechy. Po jeseni tejto sezóny sme už zimovali na prvom mieste so štvorbodovým náskokom. Na jar sme náš postup spečatili suverénnym spôsobom.
Na čo si môže vaše mužstvo trúfať v budúcej sezóne?
Netreba mať zo začiatku veľké oči. Máme veľa talentov a bolo by pre nich lepšie, aby sa v prvej triede etablovali a hrali v prvej polovici tabuľky, ako by sme sa mali niekam slepo hnať. Po určitom čase, keď sa mužstvo oťuká, je možné, že sa opäť zomkne a postúpi vyššie. Nechcem však vytvárať na mužstvo tlak. Pre dedinu ako je Hlboké je dobré, že bude hrať v prvej triede. Podstatné je, aby mali ľudia z futbalu radosť.
Je niekto, komu by ste chceli postup venovať?
S celým výborom a realizačným tímom by sme ho chceli venovať zosnulému spoluhráčovi Jožkovi Mikušovi. Bol to výborný futbalista, kamarát a človek. Škoda, že už nie je medzi nami. Tiež by som sa chcel poďakovať rodičom, súrodencom a blízkej rodine, ktorí ma veľmi podporovali v mojom futbalovom živote. Špeciálne sa tiež chcem poďakovať MŠK Žilina a manažérovi klubu Karolovi Belaníkovi, ktorý mi v ťažkých chvíľach veľmi pomohol.
Text a foto: Michal Filek
