ení žilinskej nemocnice narodí priemerne pätnásť detí. Chodia sem rodiť matky z celého Žilinského kraja. Koho však možno na tomto oddelení okrem čerstvých mamičiek stretnúť, sú dve sestričky. Darina Hruštincová je všeobecnou sestrou a na oddelení zastupuje počas leta. Daniela Mandáčková strávila pri „svojich“ mamičkách a deťoch už tridsaťjeden rokov. Je staničnou sestrou a svoju prácu by za inú nevymenila. „Je to na prvý pohľad jednoduchá práca,“ hovorí mladšia zo sestier, Darina Hruštincová. „Vyžaduje však veľa času a trpezlivosti. Matky si treba vážiť, pretože je umenie porodiť deti do dnešnej ťažkej doby. Súčasná spoločnosť venuje matkám málo pozornosti.“
Pri monitorovaní počtu narodení počas uplynulého týždňa sa zdá, že má pravdu. Počet narodených detí totiž oproti minulosti klesá. Je to aj tým, že mnoho žien dáva prednosť pracovnej kariére pred povinnosťami matky. Kým pred niekoľkými rokmi rodili ženy pod hranicou dvadsiatich rokov, dnes vek prvorodičiek stúpol na dvadsaťpäť rokov. Staničná sestra Daniela Mandáčková spomína: „Kedysi sme sa tešili aj z narodenia trojičiek, ale to bolo pred desiatimi rokmi. Dnes sú z nich tretiaci, štvrtáci. Pochádzali z Ďurčinej. Teraz je udalosťou, keď prídu na svet dvojičky. Matky sa boja mať viacej detí. Možno by sa na narodenie ďalších trojičiek pamätal náš primár Ľuboslav Mráz.“
Druhá sestrička, Darina Hruštincová s tak trochu potmehúdskym úsmevom dodáva: „Je to správny chlap, môj typ! Tu na oddelení si ho všetci vážime. Je zodpovedný k práci a vie nás psychicky podržať aj usmerniť. Aký je zvonku, taký je aj z vnútra.“ Sestričky nestačia príliš dlho chváliť svojho primára. Musia ísť k novorodičkám. Matky sú zväčša po pôrode vyčerpané a všetka ťarcha starostlivosti o deti v roomingoch leží na nich.Zuzana Kuglerová