lednou premiérou Don Quichot, ktorú uviedlo asi pred tromi týždňami. Aj keď hercov čakajú divadelné prázdniny, sály neosirejú. Už v týchto dňoch je tu nezvyčajný ruch. Začal totiž s rekonštrukciou hlavnej sály. O práve skončenej sezóne i o zmenách, ktoré sa dejú, sme sa porozprávali s Elenou Dikošovou (na snímke), riaditeľkou Mestského divadla v Žiline.
Ako hodnotíte uplynulú sezónu?
Niesla sa v znamení odklonu od našej takej tradičnej dramaturgie, kde sme sa venovali hlavne detskému divákovi a menej dospelému. Už sme avizovali, že chceme urobiť stálu scénu, aby divadlo slúžilo divákom všetkých vekových kategórií a tomu sme prispôsobili dramaturgiu. Urobili sme 5 inscenácií. Jednu obnovenú premiéru rozprávky, jednu novú rozprávku a tri predstavenia boli pre starších divákov. Všetky sú divácky veľmi vydarené a kritika ich pozitívne prijala. Táto sezóna nám priniesla aj nových spolupracovníkov – Braňa Matuščina a Rasťa Balleka. Som s nimi veľmi spokojná a budeme spolupracovať aj naďalej.
Myslím si, že divadlo vedia posunúť novým smerom, a to je dobre. Lebo keď nám zomrel umelecký šéf Tomáš Rosický, bolo ho ťažké nahradiť. Domnievam sa však, že Rasťo Ballek je človek na správnom mieste, ktorý síce vidí veci inak, ale nie horšie. Dokonca sa teším na to obdobie, ktoré teraz nastáva. Sme tu sedem rokov a ten prelom musí prísť, zasa treba doniesť niečo nové.
Sezóna sa síce skončila, ale ruch v divadle neutícha....
Je to tak. Začíname s rekonštrukciou. Chceme otvoriť divadlo veľkých predstavení pre dospelých a takisto chceme otvoriť aj divadlo pre deti, pre ktoré zač-
neme budúcu sezónu nejakou veľkou rozprávkou. Na záver sezóny už teraz plánujeme jeden veľký medzinárodný festival, kde pozveme aj divadlá z miest, ktoré majú so Žilinou družbu. Z prestavení pre dospelého diváka máme v pláne napríklad Sen noci svätojánskej.
S novou dramaturgiou zrejme súvisí aj rekonštrukcia sály...
Meníme v hlavnej sále všetky rozvody, vzduchotechniku, celú infraštruktúru. Hľadisko bude variabilné, a tak použiteľné pre rôzne formy prestavení. Celá prestavba bude stáť asi 50 miliónov korún. Veľmi by sme chceli, aby sa z tohto divadla stalo centrum kultúrneho a spoločenského života, aby tu fungovali rôzne dramaturgie, rôzne akcie. Chceme zriadiť bufet, divadelný klub s vlastnou dramaturgiou. Budú tam nejaké koncerty, možno kabaret.
Chceme, aby sa tu diváci striedali a nechodili len na predstavenia. Rátame aj s minivernisážami, workshopmi. Chceme sem jednoducho dostať ľudí, novú energiu, aj myslenie.
Eva Ertlová
Foto: Milan Kosec
