Dvadsaťsedemročný Bytčan nám prezradil, ako turnaj vyzeral: „Súťažilo sa v troch kategóriách: krátke formy pre začiatočníkov, dlhé formy pre pokročilých a formy so zbraňami. Stretli sa tu bojovníci z Čiech, Slovenska, Talianska, Poľska i USA. Na svetovom pohári sa cvičilo prostredníctvom foriem. Neboli to teda priame súboje, pretože každá technika Kung-fu je vlastne smrteľná. Štýl Hung kuen pochádza z juhu Číny a je to štýl tigra a žeriava.“ Ján Hrankay sa cvičeniu venuje už 12 rokov. Dostal sa k nemu cez filmy. Fascinovalo ho to, ako títo ľudia dokážu ovládať svoje telo. „Postupne som si začal zháňať literatúru a určitý čas som cvičil v Čechách. Tam ma nakontaktovali na rodinu Lam z Hong Kongu, kde cvičím doteraz. Kung-fu je predovšetkým bojové umenie, kde nič neprichádza zadarmo. Je to tisíckrát náročnejšie, ako si to človek predstavuje. Nespájam ho s budhizmom, pretože už samotné cvičenie je filozofiou.“ Jano si splnil svoj sen návštevou Hong Kongu u svojho učiteľa Lam Chun Faia. Doma však tiež nezaháľa. Svoje školy má v Považskej Bystrici, Bytči a jednu otvorí i v Žiline. Kung-fu vraj pomáha človeku ovládať sa a Ján Hrankay dodáva: „Človek sa naučí zvládať bolesť a emócie a život je potom preňho ľahší. Dáva to človeku silu a predovšetkým sa naučí spoznať sám seba. Už dnes mi píše veľa ľudí, predovšetkým od Bratislavy, že sa chcú dozvedieť viac. Preto si pokladám za povinnosť šíriť Kung-fu ďalej na Slovensku. Pokiaľ budem zdravý, s cvičením určite neskončím.“Michal Filek
Foto: archív
