Aby sa v kultúrnom dome nehrali len myši...
Mesto, v ktorom žijeme, sa v podstate v ničom nelíši od iných podobných, akých sú na Slovensku desiatky, ak nie stovky. Denne tu súperíme s množstvom malých tragédií, z ktorých uvediem iba vzrastajúcu nezamestnanosť, zhoršenie sociálnych pomerov, bytový problém a nedostatok kultúry. Práve ten ale považujem za najpálčivejší, aj keď spoločnosť ho tak často nevníma. Dôvodom tejto skutočnosti je ľahostajnosť človeka k človeku a svojmu okoliu. Chybu vidím predovšetkým vo výchove našej mládeže, ktorá sa – ponechaná sama na seba – často utieka ku krajným riešeniam. Nočné kluby a diskotéky plodia nových alkoholikov, gamblerov a kriminálne živly. No hlavnou príčinou je, podľa mňa, súčasná sebeckosť. Stačí sa pozrieť na zdevastované kino a nevyužitý kultúrny dom.
Kino, ktoré sa istý čas nachádzalo v prenájme, veľmi skoro zatvorilo svoje brány a v rozpočte obce sa nenájdu peniaze na jeho opätovné otvorenie. Vyhlásením verejnej zbierky, ako sa to odohralo v prípade opravy kostola či usporiadaním brigády by sa mohlo kino sprevádzkovať. Žiadala by sa aj väčšia prezentácia záujmov mesta v tejto oblasti cez verejný rozhlas. Pomoc by potrebovala aj mestská knižnica, kde sa ako najdôležitejší krok rysuje rozšírenie knižnej ponuky. Peniaze, ktoré knižnici chýbajú, by sa dali získať zvýšením poplatkov. Na porovnanie: zápisné na jeden rok stojí pre deti do pätnásť rokov desať a pre dospelých dvadsať korún. V iných mestách sú niekoľkonásobne vyššie. Kultúrny dom, tohto času v cirkevnom vlastníctve, chátra. Nenájde sa nikto, kto by sa to pokúsil zmeniť. Za východisko považujem aj vyvolanie tlaku na stranu cirkvi v podobe protestnej akcie. Potom by sa mohli z tejto relatívne ešte zachovalej budovy tešiť nielen myši, čo tam žijú, ale i občania, ktorí by ju dostali do užívania. Mohli by sa tu napríklad konať stretnutia klubu dôchodcov alebo koncerty pre mládež.
