Do sveta so spacákom
Kamil začal hrávať s kamarátom. Najprv to bola spoločná kapela, potom ho priateľ prehováral na prácu v cudzine. Zostal takmer 7 rokov. Za ten čas pochodil mnoho: Viedeň, Paríž, Taliansko, Holandsko. „Nebolo to také zlé. Cez leto to ušlo, človek sa vyspal v spacáku.“ Ľudia v zahraničí sú podľa Kamila uvedomelejší, inak sa správajú k hudobníkom na ulici, nie je to len otázka peňazí.
Tisícka k Vianociam
Kamil nie je rodený harmonikár. Hrával na gitare, ale potom sa preorientoval na ťahaciu harmoniku. Osemhodinová šichta je zvlášť náročná v zime. Má síce špeciálny klaunovský odev, ale pre skrehnuté prsty sú dôležité najmä rukavice. Najväčšiu sumu dostal práve počas zimy, pred Vianocami. Tisícka. Chlapík šiel okolo, potom spomalil, vrátil sa a dal mu ju. „Niektorí to asi nerobia len preto, že hrám, ale možno sa zamyslia, aké by to bolo, keby na mojom mieste mali sedieť oni a či by to vedeli urobiť pre rodinu, a týmto to ocenia...,“ zauvažuje klaun.
Hanbiť sa? A za čo?
Kamil pochádza z Rimavskej Soboty. Pred odchodom zájde na verejné toalety na železničnej stanici, kde sa prezlieka a odličuje. Niekedy v meste prespí; využíva lacnejšie ubytovne. Doma ho čaká žena a deväťročný syn. „To pre nich robím toto. Ako by som vyžil z podpory tisícštyristo korún? Nie je to len tak, vymaľovať sa za šaša, mám predsa tridsaťtri rokov a okrem iného to vyčerpáva... Občas sa ma pýtajú či sa za to nehanbím. Vravím im, že by som sa hanbil, keby ma po meste naháňal policajt, že som niečo ukradol, ale takto...?“ pýta sa Kamil. Jeho hranie vraj nerobí v dome dobrotu. „Žena si na to nikdy nezvykne, že som stále preč. Chcela by ma mať doma. Rodinný život prakticky neexistuje.“ Vysvetľuje, že nedorozumenia, ktoré z toho vznikajú, bude musieť riešiť nejakým kompromisom.
Žilina hrá prím
Svojho času vystupoval aj v cirkuse, kde mu však prekážalo sekírovanie nadriadených - svoje skúsenosti by chcel ďalej zúžitkovať. Na Slovensku sú vraj zo štyria podobní muzikanti, sú spolu v kontakte a chceli by sa spolu pustiť do projektu pre deti. „Bolo by to dobročinné vystupovanie pre deti z detských domovov... Zatiaľ na to však niet finančnej podpory, bez ktorej to nejde a dotácie tiež nevieme nájsť. Keby sa našiel sponzor, bolo by to výborné,“ vysvetľuje Kamil - klaun. Má rád pozitívnych ľudí. Nemusia to byť len okoloidúci - mnoho pre neho spravia aj ústupky zo strany mesta, kde každý týždeň dostáva na svoju pouličnú činnosť povolenie. Okrem Žiliny hráva aj v Banskej Bystrici, v Košiciach, Poprade či Zvolene. Ale Žilinu má rád, je to veľké mesto na križovatke, s množstvom mladých ľudí a cudzincov. „Žilinčania si už na mňa navykli, vedia, že tu hrávam. Deti ma poznajú a mávajú na mňa. Každá pozitívna reakcia ma poteší. Veď preto to robím.“
Text a foto: Tomáš Radovský