„Teraz sa na približne každých 300 m budujú prepojovacie chodby k budúcemu hlavnému tunelu, robí sa tzv. sekundárne istenie, keď sa celá štôlňa strieka drátkobetónom na hrúbku 10 - 17 cm, aby jeho životnosť bola minimálne 25 rokov. V záverečnej fáze sa bude betónovať dno a voda sa usmerní do stredového žľabu, ktorý potom prekryjeme betónovými tvárnicami,“ vysvetlil nám hlavný inžinier výstavby Juraj Androvič, ktorý nás prišiel sprevádzať namiesto riaditeľa žilinského závodu Doprastavu Róberta Turanského. Doprastav je totiž hlavným dodávateľom stavby, ktorej investorom je Slovenská správa ciest. Pokiaľ sa nič mimoriadne nestane, mala by byť úniková štôlňa hotová v polovici budúceho roka. Až potom bude reálna stavba hlavného tunela, ktorý bude situovaný o 40 m vľavo.
„Štôlňa, ktorej vyústenie je na Dubnej skale pri Vrútkach, je dlhá 7 480 m. S raziacimi prácami sa tu začalo 7. januára 1999. Z Dubnej skaly sa robili raziacim strojom TBM, odtiaľto, zo západného portálu, novou rakúskou tunelovacou metódou, ktorej základom sú trhacie práce a striekaný betón,“ opísal nám postup prác Juraj Androvič. Keď sme sa ho opýtali či sa náhodou nemohlo stať, že by sa stavbári v polceste nestretli, len sa zasmial. „Na oboch stranách štôlne bolo vytýčených niekoľko bodov, ktoré sa zamerali satelitným systémom a podľa výsledkov sa razilo. Samozrejme, na všetko ešte dohliadali geodeti.“
Dozvedeli sme sa aj to, že z východnej strany mali pri raziacich prácach veľa problémov, narazili tu na väčší počet geologických porúch, ale najväčšie šarapaty tu robila voda. S tou takmer vôbec nepočítali, ale i tento problém nakoniec dokázali zvládnuť.
Banským vláčikom sme sa dostali do štôlne, asi do miest, kde bude zo západnej strany prvá prepojovacia chodba z hlavného tunela do únikovej štôlne. Preto sme sa zaujímali aj o bezpečnosť v tuneli. „Cez prepojovacie chodby sa dostanú ľudia, niektorými aj menšia technika. Veríme ale, že na toto ich nikdy nebudeme potrebovať. Bol som nedávno vo Švajčiarsku, kde majú hasiči cvičný tunel. Taký požiar v tuneli je hrozná vec, akú si nedokážete predstaviť ani v tých najhorších snoch,“ ukončil malú exkurziu do katastrofických scenárov Juraj Androvič. A jedným dychom nás ubezpečil, že všetky technológie budú na tej najvyššej úrovni. Na otázku, kedy sa teda začne s výstavbou tunela, ale odpovedať nedokázal.
Text a foto: Eva Bučová