orá sa v rámci Slovenského klubu sokoliarov venuje chovu a ochrane dravých vtákov. Starajú sa aj o to, aby sa stavy dravcov v regióne udržali a podľa možností ešte aj zvýšili.
Tu je príbeh mladej orlice, ktorý nám porozprával Branislav Zajac: „Kedysi v októbri sme našli v Rajeckej doline zraneného orla skalného. Bola to asi ročná orlica, ktorá pravdepodobne začala fázu osamostatňovania sa. Na hrudi a jednej nohe mala zranenia, ktoré pravdepodobne spôsobil náraz do stromu alebo do skaly. Zaviezli sme ju na vyšetrenie k veterinárovi, ktorý skonštatoval vyčerpanosť, podvýživu a podchladenie. Začali sme robiť všetko preto, aby sme orlicu zachránili a umožnili jej návrat do voľnej prírody. Nález orla skalného sme nahlásili aj na príslušné orgány okresu a kraja. Všetko v stanovených lehotách.“
Zákon hovorí, že ak sa do troch mesiacov neprihlási majiteľ dravca, stáva sa majetkom štátu. Preto mládenci z klubu zároveň žiadali, aby bola orlica, ako majetok štátu, zverená do ich starostlivosti. Všetci s tým súhlasili a malo sa to udiať cez ZOO v Bojniciach.
DOHODA - NEDOHODA
„Súhlasili sme a orlica bola u nás asi do konca apríla. Financovali sme jej lieky, zháňali potravu. A to nie je tiež lacné. Orol v tomto veku spotrebuje denne dosť mäsa, okrem toho sme jej museli zháňať aj živú potravu, aby nestratila lovecké inštink-
ty. Každý deň sme s ňou chodili do prírody, vozili sme ju našimi autami. Podpísali sme vyhlásenie, že sa vzdávame všetkých finančných nárokov voči štátu. Chceli sme ju priučiť, pretože sme boli presvedčení, že raz ju vypustíme niekde v Rajeckej doline, kde mala možnosť nájsť si partnera a zahniezdiť. Celé sa to malo uskutočniť tak, že pracovníci ZOO v Bojniciach preberú orlicu, na desať dní ju umiestnia do Výskumného veterinárneho ústavu v Rozhanovciach, kde je záchytná rehabilitačná stanica pre orla skalného. Potom sa mala vrátiť k nám,“ pokračoval v rozprávaní Braňo Zajac.
KOĽKO HLÁV, TOĽKO ODPOVEDÍ
A tak prišlo auto z Bojníc a orlicu odviezlo. Prešlo 10 dní, prešiel mesiac a po orlici akoby sa zem zľahla. Začalo telefonická „zhánač-ka“. V Bojniciach B. Zajacovi povedali, že orlicu po desiatich dňoch vypustili v Rozhanovciach. Tam sa zasa dozvedel, že orlica je u nich na rehabilitácii a čakajú na stanovisko ochrancov prírody. Sami boli prekvapení dĺžkou pobytu orlice, pretože im bolo jasné, že čoskoro sa začne preperovať a návyk na človeka bude ešte silnejší. „Mám obavy, že orlica je pre nás, i pre našu prírodu, definitívne stratená. Nácvik dravca na návrat do voľnej prírody nie je jednoduchý, niekedy to trvá veľmi dlho. Chceli sme pre orlicu urobiť všetko a keby sa nám jej návrat do prírody nepodaril zrealizovať, iste by sme ju dokázali využiť na to, aby v prípade potreby pomáhala pri výchove mladých, opustených jedincov jej druhu. Nikto mi nevie povedať, čo s orlicou je, nevedia to ani na ministerstve životného prostredia. A tak je celkom možné, že skončí ako výstavný kus niekde v súkromnej voliére a slovenská príroda opäť príde o krásny exemplár orla skalného, ktorý je na zozname ohrozených druhov.“ trpko skon-štatoval Braňo Zajac.
Skontaktovali sme sa s riaditeľom Zoologickej záhrady v Bojniciach Vladimírom Šrankom a opýtali sme sa ho, či vie, čo je s orlicou dnes? „Orlica je už vo voľnej prírode, na druhý pokus ju vypustili v Rozhanovciach 8. júla. Existuje o tom písomný záznam aj videozáznam. Všetky dokumenty sú u nás.“ Zaujímalo nás aj to, prečo orlicu nevypustili v Rajeckej doline, ako znela pôvodná dohoda. Dozvedeli sme sa, že v klube bola údajne veľmi naviazaná na človeka, a tak by bol jej návrat do prírody zložitý.
KDE JE ORLICA?
O jej osud sa zaujíma aj Braňo Zajac s kamarátmi. Na ministerstve životného prostredia ho informovali o tom, že podľa riaditeľa ZOO Bojnice sa ani druhé vypustenie orla nepodarilo. V Rozhanovciach mu zasa jeden z odborných pracovníkov povedal, že nebol pri tom, keď orla vypúšťali, ale vie o tom, že ho v pustili v čase, keď sa orlica preperovala. To je ten najhorší čas, pretože vtedy má zníženú schopnosť loviť korisť vo voľnej prírode. Možno to prirovnať k neplavcovi, ktorého hodíte do hlbokej vody. Po týchto skúsenostiach sokoliari negatívne vnímajú spoluprácu s orgánmi štátnej ochrany prírody a sú presvedčení o tom, že Rajecká dolina prišla o ďalšieho jedinca z kráľov-
stva vtákov. Eva Bučová