rvý elektrický rušeň
Významná - dnes už skutočne historická udalosť - sa začala 26. augusta 1953 skúšobnou jazdou elektrického rušňa E499.001. Išlo o skúšku pantografu (zberačov) v styku s trolejovým vodičom. Trakčné vedenie bolo v beznapäťovom stave a elektrický rušeň bol ťahaný parným. Od rána sa robili skúšky a kontroly trakčného vedenia, aby sa o 19.00 h vykonali skratové skúšky celej sústavy trakčného a napájacieho vedenia v úseku Žilina osobná stanica - Vrútky osobná stanica na 1. a 2. hlavnej koľaji. Pravda, len na šírej trati, pretože ani žilinská, ani vrútocká osobná stanica ešte nemali namontované trakčné vedenie. Parný rušeň o 21.00 h vytiahol elektrický rušeň E499.001 s osobným vozňom Be 21507 na trať.
NAŠI PRVÍ
ELETRORUŠŇOVODIČI
Rušeň E499.001 viedol Imrich Nagy za asistencie Jozefa Ertla a Floriána Vršana. Po tejto skúšobnej jazde sa 28. augusta konali rýchlostné skúšky na trati Žilina - Varín, pričom bola dosiahnutá rýchlosť 145 km/h. O deň neskôr bol rušeň E499.001 slávnostne odovzdaný Správe dráhy Košice. Potom nasledovala o 10.45 h ešte slávnostná jazda rušňa E499.001 s rovnakou posádkou a s osemnástimi osobnými vozňami na trati Žilina - Vrútky so zastavením v železničnej stanici Varín. Cesta zo Žiliny trvala 17 a späť 15 min. Slávnostná jazda skončila o 11.40 h v Žiline. Na ten čas bola rýchlosť prvého elektrického vlaku pozoruhodná a vzbudzuje obdiv k priekopníkom elektrickej trakcie.
Počas spomínaných udalostí bolo trakčné vedenie napájané z trakčnej meniarne Žilina. Práce a celú prípravu trakčného vedenia a meniarne viedol Eugen Lancoš. Presadzoval efektívnosť a ekologickú čistotu elektrickej prevádzky. Slávna „Bobina“ E499.001 so svojimi nasledovníčkami a trakčné sústavy 10, 20, 30, 40 prepravili neuveriteľné množstvo ľudí a nákladov.
ZAČALO SA TO
VO VARÍNE
Elektrifikácia trate Žilina - Spišská Nová Ves sa začala 12. júna 1949 v železničnej stanici Varín. Do konca roku 1949 bolo dokončených 307 základov a postavených 8 stožiarov v úseku Varín - Turany. Až o rok neskôr v Čechách začali práce na elektrifikácii tratí pri Poříčanoch. V roku 1951 začali výkopové práce základov stožiarov železničnej stanice Vrútky - osobná stanica. V roku 1953 podnik Škoda v Plzni vyrobil prototypový elektrický univerzálny rušeň typu 12 E1, ktorý mal výrobné číslo 3067 a pre ČSD bol označený E499.001, pričom dosiahol rýchlostný rekord 90 km/h.
V tom čase sa vrátili z technického zácviku v Škode Plzeň mladí, pre elektrickú trakciu zapálení rušňovodiči Imrich Nagy, Jozef Ertl a Florián Vršan. Imrich Nagy tragicky zahynul pri plnení výkonu a výchove ďalších rušňovodičov elektrickej trakcie. Ani Florián Vršan sa tohto výročia už nedožil, jediným v súčastnosti žijúcim svedkom týchto udalostí je Jozef Ertl z Priekopy.Ján Hulej