V Bytči vychovali zanietení tréneri pod vedením Františka Garabíka a Miroslava Takáča celý rad reprezentantiek. Zdenka Szabová - Fuljerová a Jolana Bohunská - Podolanová pôsobia dodnes vo WHIL. Szabová sa dokonca minulú sezónu stala najlepšou strelkyňou tejto súťaže. Muži – hádzanári si v minulosti pripísali na svoje konto tiež niekoľko významných úspechov. Pamätný zostáva najmä zápas s Trnavou o postup do prvej ligy. „Tesne pred koncom bola remíza a my sme potrebovali na postup zvíťaziť. V posledných sekundách sme s Petrom Gregorom išli sami na bránu, ale nedali sme a rozhodca odpískal koniec zápasu. Keby sme vyhrali, postúpime,“ spomína priamy účastník stretnutia Juraj Ďurdík.
Na oslavy polstoročnice hádzanej v Bytči pozvali organizátori celú plejádu významných osobností. Nechýbala medzi nimi ani Jolana Bohunská, ktorá v súčasnosti oblieka dres Partizánskeho. „Na záverečný turnaj do Gottwaldova sme išli s malou dušičkou, pretože nám to na záver sezóny trošku haprovalo. Vyhrali sme však prvý zápas a vzápätí i druhý s Gottwaldovom. Vtedy už bolo jasné, že nás nik nemôže predbehnúť. Boli sme radi a prežívali sme neopísateľný pocit šťastia. V živote sme nič také nezažili, pretože to bol titul v rámci celej Československej republiky,“ zaspomínala si Jolana na zisk svojho prvého veľkého titulu. Tento tím sa dal v pondelok po sedemnástich rokoch znova dokopy a v exhibičnom zápase proti súčasným dorastenkám si pred zaplnenou tribúnou zaspomínali na hádzanársky boom v meste. V najlepšom svetle sa v ňom ukázala Zdenka Szabová, autorka množstva krásnych gólov. „Dnes to tu bolo super. Na začiatku sme boli síce trošku rozklepané. Atmosféra však bola dobrá a veľmi sa mi to páčilo. Len tie šante keby boli lepšie,“ podotkla súčasná opora Partizánskeho. Dušou hádzanej je dnes v meste pri Váhu František Garabík. Bez jeho zapálenia pre túto hru by zrejme hádzaná v Bytči neexistovala. Čo však znamená hádzaná preňho? „Pre mňa je to život. Od malička sa venujem športu. Od žiackych rokov som hrával hádzanú v Bytči a postupne cez ligové družstvá v Trnave, Michalovciach a Považskej Bystrici som sa vrátil do Bytče. Začali sme sa venovať mládeži. Vďaka pochopeniu manželky a celej rodiny sa dnes môžem venovať tomuto koníčku a som veľmi rád, že dnes sa môžeme pochváliť pred celým mestom,“ rozcítil sa František Garabík. Čo zaželať hádzanej do ďalšieho života? Jej potreby vystihol F. Garabík niekoľkými vetami takto: „Želám jej hlavne to, aby sme získali ďalších zapálených funkcionárov a trénerov, ktorí by boli ochotní sa hádzanej venovať. Deti majú záujem. Skôr ich treba nejakým spôsobom získať pre túto hru. Želám si, aby sme boli ešte dlho zdraví a aby sa nám ešte aspoň raz podarilo zopakovať titul majstra Slovenska.“ K želaniu sa pripájame aj my.
Michal Filek