sťami...“
Rosinu sme naposledy navštívili asi pred dvoma rokmi. Vtedy bol a aj teraz je jej starostom Jaroslav Zábojník (na snímke), ktorý starostovskú kanceláriu prvýkrát otvoril 17. decembra 1990, kedy sa Rosina po jedenástich rokoch opäť stala samostatnou obcou.
Za jedenásť rokov si človek vo funkcii starostu užije dosť. Skúste ale zhodnotiť ostatné dva roky, ktoré uplynuli od našej poslednej návštevy.
Opäť sme mali komunálne voľby a opäť som dostal dôveru od svojich spoluobčanov. Teší ma to, ale aj zaväzuje. V obci sa za ten čas porobilo dosť. V prvom rade sme prekryli kanály, vybudovali oporné múry najmä na miestach v okolí potoka, ktoré sú v havarijnom stave. Začali sme aj s rekonštrukciou niektorých miestnych komunikácií. Ďalšie problémy na naše plecia pribudli v podobe školy, škôlky, opatrovateľskej služby a stavebného úradu. Činnosť posledných dvoch však zabezpečuje spoločný úrad v Žiline.
Spravovať školy je dnes naozaj problémom pre mnohých starostov. Ako ste na to išli vy?
Škola má právnu subjektivitu, to znamená, že je majetkom obce a vedie ju riaditeľka Alena Ohrádková, ktorá takto spravuje obecný majetok, ktorý dostala do správcovstva. Patrí k tomu aj školská jedáleň. Do základnej školy chodí približne 210 detí, ďalších 70 do materskej školy. Tam je riaditeľkou Mária Bytčanovská. V rámci projektu „Vráťme šport do škôl“ sme tento rok dostali pre školu z ministerstva financií 600-tisíc korún na rekonštrukciu telocvične. Na prácu sme vypísali konkurz, cena však bola podstatne vyššia ako dotácia, ktorú sme dostali. Vymieňali sa podlahy, maľovalo sa, opravila sa strecha, a tak sme stotisíc doplatili z obecných peňazí. Potešil nás aj posledný list z ministerstva financií, v ktorom nám oznámili, že dostaneme ďalšie peniaze pre školu. Z týchto peňazí budeme financovať rekonštrukciu striech na jednotlivých pavilónoch, osvetlíme celý areál školy, opravíme aj všetky fasády a vymeníme odkvapové rúry a zvody. Dúfam, že sa zmestíme do sumy 650-tisíc korún, ktorú nám pridelili.
Bude všetky práce vykonávať firma, ktorá víťazne vyjde z výberového konania?
To by sme sa asi nedoplatili. Tak, ako pri rekonštrukcii školy, využijeme ľudí z radov dlhodobo nezamestnaných, ktorí robia pre našu obec verejnoprospešné práce. Teraz ich máme 15 a jedného koordinátora.
Kapitálnou investíciou kanalizácia
Tohtoročný obecný rozpočet v Rosine je naplánovaný na 8 miliónov korún. K tomu treba ešte pripočítať štátne dotácie na bežný chod školy do výšky 5 miliónov, ako aj financie na činnosť opatrovateľskej služby, vysvetlil finančnú situáciu obce starosta Jaroslav Zábojník. „Máme vyrovnaný rozpočet. Nesnažíme sa brať drahé úvery a budujeme z toho, čo reálne máme. A odkedy sme samostatnou obcou, z vlastných príjmov obec už za dvanásť rokov investovala vyše 130 miliónov, a to by sme nikdy nemohli dosiahnuť, keby sme zostali pod mestom Žilina, ktoré má iné priority. Tie naše sme dokázali zvládnuť z vlastných zdrojov. Obec má vodovod, je plynofikovaná. Počas plynofikácie sme museli obecné asfaltované ulice rozkopať, a preto by potrebovali komplexnú rekonštrukciu, nový koberec. Bolo by však hazardom pustiť sa teraz do toho, keď nás za chvíľu čaká výstavba kanalizácie. Bolo by to vyhadzovanie peňazí do vzduchu,“ povedal starosta.
Kapitálna investícia SeVaK-u na výstavbu kanalizácie v Rosine, v dĺžke približne 8 kilometrov, podľa predbežných odhadov bude stáť okolo 60 mil. Sk. Tieto peniaze, samozrejme, nie sú z miestnych zdrojov, ale o takúto sumu bude výstavbou kanalizácie Rosina obohatená. Občania teraz občas zahundrú na rozbité cesty. Rok-dva však určite vydržia, kým SeVaK dokončí kanalizáciu. Až potom opravia cesty, a to už bude každý Rosinčan určite spokojný.
Radšej na ihrisku ako v krčme
Futbal je aj v Rosine športom číslo jeden. A zároveň je to aj srdcová záležitosť starostu obce Jaroslava Zábojníka. Už deviaty rok je predsedom Telovýchovnej jednoty Družstevník Rosina. Nesmierne ho potešilo, ale i ostatných fanúšikov, keď futbalisti začali tento súťažný ročník v 5. lige - skupine Sever. A napodiv sa im darí veľmi dobre. Trénerom mužstva je Jaroslav Kais, manažérom Ján Sluka a vedúcim mužstva Štefan Ďuroška. „Dorastencov teraz trénujem ja, pretože niekto sa mladým venovať musí. Hrajú 4. ligu v skupine Sever. Vedúcim mužstva a zároveň pomocným trénerom je Štefan Paur,“ hovorí starosta a priznáva, že futbal je jeho veľkou láskou. V obci majú aj dve mužstvá žiakov. Starších trénuje Dušan Franek, mladších učiteľ telesnej výchovy zo ZŠ Ján Hudec. Vedúcim oboch mužstiev je František Ďuriš. Žiaci hrajú prvú okresnú súťaž.
Začiatkom 60. rokov hrala Rosina vtedajšiu krajskú súťaž, I. A triedu, potom vypadla až do III. triedy. Od roku 1972 do roku 1974 hrala I. B triedu, to znamená, že postúpili po 27 rokoch. Aj preto sa s veľkou vervou venujú práve mládežníckemu futbalu. Svojimi odchovancami chcú dopĺňať káder prvého mužstva, ale záleží im aj na tom, aby sa mladí ľudia venovali zmysluplnejším veciam, ako je vysedávanie v krčmách, hracie automaty a podobne. Najväčší záujem o futbal je medzi chlapcami do 15 rokov, v oboch žiackych mužstvách je ich takmer päťdesiatka. A všetci chcú trénovať a hrať futbal. V priestoroch futbalového ihriska sa však dá hrať rekreačne volejbal, neďaleko začali budovať aj tenisové kurty. Na ich dokončenie síce zatiaľ nemajú financie, ale pevne veria, že sa im to podarí. „Som rád, že na ihrisku sa zdržuje čoraz viac mladých ľudí. Lebo rozvoj tela je rovnako dôležitý ako rozvoj ducha,“ uzavrel športovú tému Jaroslav Zábojník.
Pohľady do histórie
Stará ľudová povesť hovorí, že kedysi dávno sa mladý šľachtic z Lietavy dostal na svojich potulkách až do miest, kde je dnes Rosina. Tam videl, ako šafár bije mladú dievčinu, lebo mu nechcela byť po vôli. Oslobodil ju, šafára vyhnal a sám sa do nej zaľúbil. Nielen pre jej krásu, ale i pre dobrotu srdca. Dozvedeli sa to jeho rodičia a mladého muža poslali do kráľovských služieb. Ešte predtým mu však dievčina, ktorej meno bolo Rosina, porodila syna. Neprajnosť šafára ju ale stála život, zomrel i malý synček. Nepomohlo ani to, že ľudia sa snažili Rosinu chrániť. Začalo sa im hovoriť „rosinskí sprisahanci“.
Ale vôbec nie je isté, že práve táto povesť položila základ pomenovaniu Rosina. No, aj tak sa dievčina stala predlohou rosinského erbu. Jeho červená podkladová farba symbolizuje mučenícku smrť dievčiny, biela postava zasa jej nevinnosť. Autorom erbu je výtvarník Miroslav Rusnák a obec ho používa od roku 1996.
Je celkom možné, že Rosina patrí medzi najstaršie obce v našom regióne. Osada v týchto miestach existovala už v roku 1135 a vie sa, že v roku 1145 tu hlásal slovo božie v slovanskej reči Paulus Rosinaj. Prvé písomné zmienky o Rosine sú datované v 14. storočí - 1341 VILLA ROZYNA PROPE CIVITATEM ZYLINA.
Kultúra trochu na chvoste
Aj vzhľadom na to, že z Rosiny je do Žiliny len pár kilometrov, akoby tu trochu ustával kultúrny život. Kultúrny dom je síce reprezentačný, ale väčšinou slúži len na organizovanie rôznych akcií, ako sú svadby, oslavy či kary. „Pod vedením Evky Lysíkovej u nás pracuje detský spevácky súbor, ktorý pripravuje programy k rôznym príležitostiam. Máme aj zmiešaný spevácky súbor dospelých Sursum Corda, ktorý vedie Ladislav Ďuroška. V kultúrnom dome je knižnica, o ktorú sa stará šéf kultúrneho domu Peter Ďuroška. Nemôžeme tu každý rok volať napríklad Senzus. Ten v Rosine vystupoval pred dvoma rokmi a prišlo vari tisíc ľudí. Bolo to mimoriadne vydarené podujatie, nedá sa však organizovať každý rok. Možno tento rok na hody, ktoré slávime na svätú Katarínu...,“ tajnostkársky sa usmieval starosta Jaroslav Zábojník.
V Rosine vládne čulý duchovný život
O duchovný život Rosinčanov sa už roky stará farár Ondrej Rašovec, rodák z Tepličky. Donedávna mal na starosti aj filiálku v Žiline – Trnovom, ale od 1. júla tohto roku v Trnovom vznikla samostatná cirkevná správa, do ktorej prišiel pán farár Ján Zicho. A tak sa teraz Ondrej Rašovec naplno venuje svojim Rosinčanom. Spolu s nimi sa v rokoch 1998 až 2000 pustil do rozsiahlej päťmiliónovej rekonštrukcie strechy a fasády barokového Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej.
Tohto roku vymenili elektrické vykurovanie kostola za plynové. Spustiť by ho mali práve tento týždeň. Z celkovej investície 420-tisíc korún na nové kúrenie obecný úrad prispel čiatkou štvrť milióna. Vybudovali tiež sociálne zariadenie, ktoré v rosinskom kostole chýbalo.
Rosina má podľa aktuálnych údajov 2 888 obyvateľov. Cirkevná matrika uvádza, že vlani v tunajšom kostole bolo pokrstených 56 dietok, zosobášených bolo 20 párov a pochovaných bolo 53 občanov Rosiny. Tohto roku bolo už 40 pohrebov, ale iba 5 sobášov a pokrstených bolo 30 detí.
Duchovnej činnosti sa v kostole venuje aj s mládež. Mladí speváci každú nedeľu o jedenástej hodine v rosinskom kostole spevom doprevádzajú mládežnícke sv. omše.
Unikátny pohľad
Kostol v Rosine podľa údajov o kanonickej vizitácii bol postavený roku 1776 a je peknou a slohovo čistou napodobeninou baroka. V októbri roku 1999 pri oprave kostola urobili aj nové plechové medené krytie vrchu veže. Vďaka stavbárskemu lešeniu sa na záver rekonštrukcie až k samotnému krížu vo výške 40 metrov od zeme mohli dostať aj tí, ktorí sa o opravu kostola výrazne pričinili. Na jedinečnej fotografii pri kostolnom kríži sú vtedy zvečnení (zľava) starosta Jaroslav Zábojník, farár Ondrej Rašovec, majster Tomáš Hodas a pomocník Miroslav Matlák.
Snímka pochádza z archívu farského úradu Rosina a doteraz nebola nikde zverejnená.
