právu o mužovi, ktorý v jednej zo žilinských autodielní ponúkal lacnú hydinu, od zamestnancov vyzbieral peniaze, ale tí už sľúbenú hydinu, ani predávajúceho viac nevideli. Vzápätí sa nám na článok ozval čitateľ Milan S., ktorý mal s dotyčným „podnikateľom“ rovnakú skúsenosť. „Práve som bol s vnuč-kou vonku na prechádzke, keď sa mi dotyčný prihovoril. Ponúkol mi miesto prevádzkara na chate za Varínom. Napadlo mi, že tam žiaden hotel nie je, ale on tvrdil, že je tam novopostavená chata s 38 zamestnancami. Ja mám však dobré miesto, a tak mi dal telefón, aby som sa mu ozval, keď bude mať niekto záujem. Za tri dni som mu zavolal. Prišiel za mnou a vtedy mi ponúkol lacné kurence,“ opisuje svoju skúsenosť Milan S. Kurčatá vraj mali pochádzať zo zásob pre spomínaný hotel a mal ich byť plný kamión. „Zaplatil som mu teda 800 korún a večer mi mal doviesť kurence,“ pokračuje oklamaný. „Tri dni sa však neukázal, tak som mu volal. Telefón však nedvíhal. Zistil som si teda kde býva a povedal som mu, že ho naučím lietať zo siedmeho poschodia. Večer mi potom doniesol aspoň 500 korún.“ Stretnutie s podvodníkom sa teda pre Milana S. skončilo relatívne dobre. Mohlo mať však aj ďaleko závažnejšie dôsledky. Keby Milan naletel na ponúkané pracovné miesto v neexistujúcom hoteli, podľa vlastných slov by bol dnes nielen bez kurčiat, ale nemal by ani: „zamestnanie, sľubovaných 25 tisíc, mobilný telefón a služobné auto.“ Ako však môže takýto podvodník žiť medzi ľuďmi v Žiline? „Veď už sa musí báť vôbec výjsť na ulicu. Môže sa stať, že niekto bude mať výbušnejšiu povahu ako ja a dá ho zmlátiť, prípadne ho zmláti sám,“ myslí si Milan S. a dodáva: „Mňa tých 800 korún až tak netrápi. Keď si však predstavím tie kvantá ľudí, ktoré takto ocigánil, nemôžem to pochopiť. Najlepšie by bolo vyzliecť ho pred všetkými dohola a na krk mu zavesiť sľubované kurence. To by ho iste poučilo.“ Michal Filek
