a László Miklós potvrdil, že umelohmotné, takzvané PET fľaše sa na Slovensku budú zálohovať. Zálohovanie PET fliaš jednoznačne podporujú organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, proti sú najmä zástupcovia výrobcov a obchodníkov. Oslovili sme najväčšieho výrobcu nealko nápojov v našom regióne, riaditeľa spoločnosti Kofola, a. s., v Rajeckej Lesnej Miroslava Majerčáka. „Rešpektujem prácu ochrancov prírody, ale obávam sa, že tento návrh je šitý horúcou ihlou. Výrobné závody, ale aj malé a stredné predajne nie sú prispôsobené na zálohovanie PET fliaš,“ povedal Majerčák. Zálohovanie PET fliaš doteraz funguje iba v Nemecku a severských krajinách. Štáty, ktoré susedia so Slovenskom fľaše nezálohujú. „Môže sa stať, že Slovensko sa stane výkupňou PET fliaš v širokom okolí, čo môže u nás poškodiť hlavne maloobchodníkov,“ a dodáva: „Teoreticky sa môže stať, že niektoré predajne, napr. na dedinách, sa dostanú do platobnej neschopnosti, pretože výdaj peňazí za zálohovanie fliaš môže byť väčší ako obrat v obchode.“ Zväz obchodu si nechal vypracovať analýzu, podľa ktorej celkové investičné náklady na zavedenie takéhoto zálohového systému by predstavovali takmer 1 miliardu a 900 miliónov korún a ročné prevádzkové náklady viac ako miliardu. V analýze sa uvádza, že cena jedného automatu, ktorý bude fľaše triediť, je 2,4 milióna korún. V konečnom dôsledku to zaplatia občania tohto štátu a u domácich výrobcov sa to prejaví zvýšením cien nápojov. „Napríklad Kofola, ktorá stojí v obchode 32Sk bude až o 4 a viac korún drahšia. Na kartón, v ktorom je 6 plnených PET fliaš to bude až o 24Sk viac. Obávame sa, že budeme vyrábať menej, ako sme si naplánovali,“ hovorí Miroslav Majerčák. „Som zástancom vytvorenia podmienok pre separovaný zber na Slovensku. Je to dobrá alternatíva voči zálohovaniu fliaš. Separovaný zber je v súčasnosti celosvetovým trendom, akurát na Slovensku chýba osveta k tejto problematike. Menšou investíciou by bolo investovanie do našich ľudí ako do automatov,“ dodáva riaditeľ Kofoly.
Minister László Miklós je presvedčený o tom, že touto vyhláškou sa vyriešia všetky technické problémy a legislatívne normy. Až 10-tisíc ton odpadu na Slovensku za rok tvoria práve jednorazové plastové fľaše. A k tomu treba pripočítať ich vysokú toxicitu. „Podarilo sa nám do zákona dostať niekoľko pozitívnych opatrení, ktoré by mali pomôcť životnému prostrediu, ale aj spotrebiteľom. Systém zálohovania takýchto obalov úspešne funguje vo viacerých vyspelých krajinách Európy a je efektívnejší ako separovaný zber,“ hovorí Radoslav Plánička zo Spoločnosti priateľov Zeme. Práve táto organizovala minulý týždeň na celom Slovensku kampaň s petíciou Občania za zálohovanie. Jej cieľom bolo zoznámiť ľudí s významom zálohovania pre životné prostredie či spotrebiteľov.
Zaujímalo nás, ako si s plastovými fľašami poradia priamo v prevádzkach, kde ich budú musieť vykupovať. V obchodnom centre Carrefour sú na to pripravení, i keď skladovacie priestory nie sú na to prispôsobené. „Budeme to musieť robiť a počítame, že spočiatku s tým bude nemálo problémov. U nás sa zatiaľ fľaše vykupujú cez „fľašomat“,“ informovali nás predstavitelia obchodného centra. Ohrození sa cítia aj viacerí majitelia malých obchodíkov v dedinách. „Naspäť zoberieme len fľaše na výmenu,“ tvrdia svorne.
Veľa sa hovorí aj o recyklácii týchto obalov. Recyklačný fond (Recfond) už pracuje na návrhu finančnej podpory úhrady časti nákladov, spojených so zálohovým zberom. Člen jeho správnej rady Ján Olekšák tvrdí, že malí obchodníci v obciach nemusia mať obavy z výkupu, pretože ich vstupné náklady budú minimálne. Fľaše budú zbierať do veľkých vriec. Predpokladá sa, že zálohovanie bude aktuálne asi dva roky, následnou fázou bude separácia odpadu. Nezodpovedanou otázkou zostáva, prečo vôbec začínať s niečím, čo o dva roky skončí? Nie sú za tým ekonomické záujmy? A čo na to ľudia?
„Od leta som začala odkladať plastové fľaše, keď som sa dočítala, že ich bude možné za peniaze vrátiť do obchodu. Pivnicu som si zapratala a zatiaľ som sa nedočkala možnosti prilepšiť si k dôchodku. Keď sa začalo kúriť, fľaše som vyhodila do kontajnera, bála som sa požiaru,“ povedala dôchodkyňa Zlatica Dúhová zo Žiliny. Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo, že už nebude ďalej ustupovať obchodníkom a výrobcom, ktorí s vyberaním zálohy nesúhlasia. Zálohu štyri koruny za veľkú umelú fľašu nealko nápoja by mali ľudia platiť od apríla v každom obchode. Minister Miklós príslušnú vyhlášku pripravil na legislatívny proces. Verí, že sa mu ju podarí presadiť.(bvá, jf, mk)
Foto: (mk)