la v Diagnostickom centre v Lietavskej Lúčke. Nebol to ale jediný dôvod jej pobytu v zariadení slúžiacom dievčatám, ktoré vlastnými silami nedokázali prekonať problematické obdobie dospievania. Elvíra mala v živote tú smolu, že sa narodila do rodiny, ktorá sa o ňu nevedela postarať. Od jedného roku žila v detskom domove, kde si ju po troch rokoch vyhliadla rodina, ktorá si ju zobrala do pestúnskej starostlivosti.
„Tento rok som chodila do prvého ročníka stavebnej učňovky na odbor reprodukčný grafik,“ rozhovorila sa počas našej návštevy Elvíra. „Teraz som tu a odtiaľto asi až do osemnástky pôjdem do ďalšieho ústavu. Domov ísť nemôžem.“ Elvíra si uvedomuje, prečo sa ocitla mimo rodiny. „Som tu pre nepravidelnú návštevu školy, úteky z domu a neskôr pre problémy s takzvanou drogou. Ja si myslím, že to nie je až taká droga. Každý z toho robí „neviemčo“, ale je to proste iba prchavá látka – toulén. Iné drogy som neužívala,“ myslí si Elvíra.
Všetko sa to začalo túžbou nájsť si frajera. Keď spoznala Kolomana, javil sa ako slušný človek. Do školy síce nechodil, ale mal dobré srdce. Až do chvíle, kedy začal problémy riešiť fetovaním. „Prvýkrát som sa toho zľakla, hovorí. „Nevedela som, o čo ide. Neskôr to prešlo do zvedavosti a vyskúšala som to i ja. Bolo to zaujímavé. Na druhý deň som sa cítila ako po alkohole. Ľutovala som, že som to urobila. Mala som proste všetky klasické príznaky.“ Napriek tomu sa Elvíra rozhodla v užívaní drogy pokračovať a toulén fetovala deväť mesiacov. Rodičia sa to dozvedeli práve vďaka Kolomanovi. Ten prišiel Elvíru navštíviť po tom, ako drogu užil. Vtedy si ešte mysleli, že je asi chorý. Tak ho kryla i ona. Lenže on im všetko vyklopil a nezakryl ani Elvíru. „Boli nahnevaní. Mysleli si, že som to vyskúšala a prestanem. To ešte nevedeli, že ja s tým začnem pravidelne.“
Rodičia svoju dcéru v probléme nenechali. Musela sa dať liečiť. „Naši mali o mňa strach a báli sa, aby som neohrozila aj rodinu. Dali ma na liečenie do Kremnice, kde sú mladí alkoholici, závislí na drogách, tabletkách a prchavých látkach. Prvýkrát som sa liečila asi mesiac ale nepomohlo to. Celý čas som myslela iba na to, ako fetovanie dobehnem. Druhýkrát som tam strávila 7 týždňov a vtedy sa to zlomilo. Povedala som si dosť. Tri mesiace po tom som bola úplne čistá a už nikdy s tým nezačnem.“
Jej bývalý frajer neprestal. Fetuje už 8 rokov a Elvíra mu už neverí: „Keď som bola v Kremnici, písala som si s ním. Potom som to obmedzovala a nakoniec som s tým úplne prestala. Odvtedy som sa mu už neozvala a ani on mne. Neviem, čo je s ním. Po ulici sa hovorí, že ho mama vyhodila z domu, kamarát mi hovoril, že ho zase prijala. On o svojich problémoch nehovorí a snaží sa klamať.“
Príbeh sa zatiaľ aj vďaka podpore a záujmu rodiny skončil šťastne. V Elvíriných spomienkach prevažujú pozitívne spomienky na domov: „Môj ocino bol vždy veselý. Najradšej som mala spoločnú nedeľu, keď sme sedeli pri obede. Pozerali sme spoločne seriál, hrali sme šach. Keď som potrebovala pomôcť, vždy mi pomohli, lenže ja som si ich slová nebrala k srdcu. Pravidelne sme chodili na dovolenky. Teraz sme boli v Šali, predtým v Taliansku, Španielsku. Chýbajú mi.“ V budúcnosti plánuje táto mladá žena najmä dokončiť školu. Lenže: „Má veľa osobnostných problémov. Je strašne tvrdohlavá, ide si za svojím, chce, aby sa vesmír točil okolo nej. Potom, samozrejme, naráža na problémy,“ myslí si Juliana Tarfová, psychologička ústavu. Michal Filek
Foto: autor
Za drogy dostali najvyšší trest
Na 8 rokov odsúdil 4. septembra žilinský sudca Pavol Polka troch drogových dílerov. Prichytili ich ešte 20. februára 2002 na parkovisku pred obchodným domom Dubeň pri predávaní 9,45 gramu 7% heroínu. Toto množstvo by stačilo na výrobu približne 132 dávok drogy. Zásielka bola pravdepodobne určená pre žilinský trh. Balkánca Tasima M. zadržali spolu s komplicmi príslušníci národnej protidrogovej jednotky po tom, čo predal drogu dvom nižšie postavený dílerom - Žilinčanom Ivanovi C. a Tomášovi A. Prípad je výnimočný práve tým, že díleri dostali trest odňatia slobody v maximálnej možnej výške –
8 rokov. Sudcovi sme preto položili niekoľko otázok.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste trom dílerom uložili trest odňatia slobody v maximálnej možnej výške?
Podľa môjho názoru treba s drogami bojovať rozhodne. Navyše, v tomto prípade išlo o väčšie množstvo drogy.
Je legislatíva v tomto smere dostatočne účinná?
Myslím si, že áno. Dáva súdu dostatočný priestor, aby vyhodnotila, či ide o chudáka, ktorý je odkázaný na drogu alebo o obchodníka, ktorý z toho ťaží.
Cítite teda tlak verejnosti, aby sa trestné sadzby súvisiace s drogami sprísnili?
Ja si takýto tlak nepripúšťam. Nerozhodujem sám, rozhoduje senát. Môj odborný názor je jednoducho taký, že k drogám treba zaujať razantný postoj.