Dláždime cestu do Európy
Strečno od roku 1990 až doteraz buduje vodovodnú a kanalizačnú sieť. Dokončená je na 75 percent a výhrou v tomto roku bude, keď veľká časť zo 700 domácností Strečna definitívne skoncuje so žumpami. Dokončuje sa totiž napojenie obecnej kanalizácie na kanalizačný zberač Varín – Žilina. Mal by byť skolaudovaný v novembri. „Ide o jedinečnú stavbu. Plynovod, vodovod i rozvod káblovej televízie už máme kompletne dokončené. Po výstavbe tejto infraštruktúry nám však zostali riadne doničené cesty. Ich rekonštrukcia je úlohou pre ďalší rok,“ vysvetlil aktuálnu situáciu starosta Strečna Alfonz Klocáň, ktorý obci z vôle voličov „starostuje“ už štvrté volebné obdobie. Obec pripravuje infraštruktúru pre ďalšiu individuálnu bytovú výstavbu. V lokalite Kamenné by mala vzniknúť štvrť so sto novými domami. „Závisí to od pochopenia ľudí, ktorí tam majú pozemky, aby tejto myšlienke vyšli v ústrety a nezabrzdili tento zámer,“ povedal A. Klocáň. Dodal, že najväčšou rozvojovou šancou Strečna teraz, a hlavne v budúcnosti, je cestovný ruch. Orientácia na služby v tejto oblasti je logická vzhľadom na mimoriadne prírodné danosti a geografickú polohu. „Začlenením obce do Euroregiónu Beskydy a vstupom Slovenska do Európskej únie môžeme získať veľmi veľa. Dynamickým rozvojom za posledných desať rokov sme vytvorili dobré predpoklady pre prosperovanie, ako moderná európska obec, v ktorej sa budú dobre cítiť jej obyvatelia i každý hosť Strečna,“ uviedol starosta Alfonz Klocáň. Odpovedal aj na ďalšie otázky:
Narážate pri budovaní obce na problémy?
So Slovenskou správou ciest (SSC) bojujeme o výstavbu zodpovedajúceho parkoviska a odbočky na Strečno z cesty prvej triedy pod hradom už dobrých sedem rokov. Terajší stav nezodpovedá normám a úrovni cesty prvej triedy európskeho významu. Stále odsúvajú našu požiadavku a mrzí nás, že SSC má iné priority, i keď je toto miesto s vysokou nehodovosťou a turisti nás veľmi kritizujú, že pod takou významnou národnou pamiatkou, akou je hrad Strečno, nie je vhodné parkovanie. Projekt je na svete dávno, aj zadanie, štúdia aj vykonávací projekt, žiaľ, na investorskom útvare SSC nie je chuť. Obec pripravuje tiež jednu štúdiu, ktorá by mala prezentovať ďalšie možnosti rozšírenia priestorov podhradia na parkovanie a poskytovania kvalitnejších služieb, rýchleho občerstvenia a predaja suvenírov pre turistov. Všade vo svete je to pri takýchto historických pamiatkach samozrejmosťou, u nás je to ešte len v plienkach.
Čo ešte treba v Strečne urobiť?
Do konca tohto volebného obdobia, teraz sme akurát v polovici, by som rozhodne chcel presadiť úplné dokončenie vodovodu a kanalizácie, keďže v súčasnosti je táto sieť vybudovaná na 75 percent. A potom - podľa finančných možností - opraviť rozkopané cesty. A keď nás štát podporí v začatej svojpomocnej výstavbe telocvične – športovej haly pre základnú školu i obecné športové kluby, s plánovaným dokončením tak do dvoch rokov, budem veľmi, veľmi spokojný.
Lákadlo pre mešťanov
Strečno napriek svojmu úctyhodnému „veku“ sa ešte stále rozvíja. Na rozdiel od podobných obcí v okolí, ktoré poznamenala migrácia ľudí za pracovnými príležitosťami smerom do väčších miest, sa za posledných desať rokov rozrástlo čo do počtu o viac ako tristo obyvateľov. Lukratívne prostredie sa stáva lákadlom pre mnohých, ktorí sa „nabažili“ mestského rušného života. Vracajú sa späť aj Strečňania, ktorí za chlebom odišli do bližšieho okolia i do sveta. Aj staršie rodičovské domy sa rekonštruujú. Dopyt je po nových stavebných pozemkoch a obec na to reaguje stavebnou prípravou územia ďalšej miestnej časti. Podľa územného plánu je tu miesto pre sto stavebných pozemkov na nové rodinné domy v lokalite Strečno–Kamenné smerom k Zvonici. Tam potom podľa plánu pribudne aj nová občianska vybavenosť. Bude tam v malom centre sídliska priestor pre služby, obchodíky, škôlku. Uvažuje sa i o ďalšej výstavbe nájomných sociálnych bytov, lebo požiadaviek je viac ako dosť. Ak sa podarí od štátu získať ďalšie prostriedky, obec vynaloží maximálne úsilie, aby v lokalite Kamenné získala pozemok na ďalšiu vyhovujúcu bytovku. V centrálnej časti Strečna chcú získať pozemok na výstavbu domova pre starších spoluobčanov – osamotených dôchodcov. Aj tých v Strečne pribúda.
Ako prilákať turistov do obce
Rozvoj turizmu je alfou a omegou hospodárskeho rastu Strečna. Atraktívnosť historickej pamiatky – hradu Strečno, krásy malofatranských hôr v okolí, vážske meandre a blízkosť vodného diela predurčujú toto ideálne prostredie na zveľadenie služieb, ktoré by hodinových či jednodenných turistov dokázali pripútať na dlhšie pobyty. Ľudia v Strečne na to čakajú a sú pripravení odštartovať novú kapitolu v podnikaní práve v oblasti zimných športov, poskytovania kvalitného ubytovania a stravovania hostí v súkromných penziónoch. Na vybudovanie lyžiarskych terénov a potrebnej infraštruktúry má Strečno spracovanú štúdiu i projekt, s ktorým sa chce obec uchádzať o rozvojové prostriedky. Už vybudované športoviská sledujú moderné trendy a budú stále viac lákať aj na rekreáciu a aktívny oddych.
Strečno v číslach
• Počet obyvateľov v obci ku koncu roka 2002 činil 2 603 osôb, z toho bolo 1 290 mužov a 1 313 žien. Podiel žien na celkovom počte obyvateľov je 50,44%. Oproti roku 2001 nastal pokles o 9 obyvateľov, i keď počet narodených detí bol o niečo vyšší než v predchádzajúcom roku.
Najstarší:
Mária Ilovská a Jozef Klimo - 94 rokov
Karolína Andelová a Ondrej Beháň - 92 rokov
Eva Albrechtová a Peter Melo - 91 rokov
• V roku 2002 sa narodilo 30 detí, z toho 15 chlapcov a 15 dievčat. Zomrelo 16 obyvateľov, z toho 12 mužov a 4 ženy. Počas roka sa prisťahovalo 14 osôb, z toho 6 mužov a 8 žien.
• V školskom roku 2003/2004 navštevuje základnú školu 360 žiakov, ktorí sa učia v 18 triedach, z toho 4 triedy sa vyučujú na zmeny. Ich výučbu zabezpečuje 24 učiteľov a 4 pomocní pracovníci. Riaditeľkou školy je Ľubica Štanská.
Farnosť je to dobrá
Dekana Ladislava Guru (na snímke) sme zastihli počas prestávky na strečnianskej základnej škole. Vedie tam medzi päťdesiatimi tretiakmi prípravku na prvé sväté prijímanie. Do Strečna prišiel za duchovného z Chynorian, kde pôsobil dvanásť rokov. Je rodákom z Kysúc, z Oščadnice a je rád, že je teraz v službách cirkvi neďaleko rodného kraja. „Rýchlo som si zvykol na toto nádherné prostredie a blízka mi je aj mentalita týchto vzácnych ľudí,“ hovorí nový dekan. Má na starosti aj veriacich v Stráňavách a Mojšovej Lúčke. Po príchode na faru do Strečna sa pustil do opravy tunajšieho kostola. Stará stavba si to už vyžadovala. Aj omietku bolo treba novú, tak sa rekonštrukcia urýchlene naraz dokončuje. Vyžiada si zhruba 200-tisíc korún. „Kostol zasvätený sv. Žofii bude po vonkajších opravách oveľa krajší a na tradičné jarné hody oveľa dôstojnejší,“ povedal Ladislav Gura.
Tvorili dejiny
Medzi najznámejšie osobnosti Strečna od nepamäti dodnes, podľa starostovho hodnotenia, patria paradoxne ženy. „Kto by napríklad nepoznal z povestí našu Margitu a Besnú. A do tretice povestnú – krásnu Žofiu Bošniakovú! Veru, to je najznámejšia osobnosť, ktorá prispela k sláve našej obce, aj keď balzamovaná leží v Tepličke nad Váhom. A ak vezmeme do úvahy súčasnosť, tak pár mesiacov tu žila s nami aj známa hollywoodská producentka Raffaella de Laurentis počas nakrúcania nádherného amerického filmu Dračie srdce. Zamilovala si náš hrad. Pri odchode mi povedala, že jej srdce zostáva v Strečne. Nuž, keď je to tak, tak aj ona je slávna Strečňanka,“ vysvetlil A. Klocáň.
Letujú vo Francúzsku
Obyvatelia Strečna začali intenzívnu spoluprácu s Francúzmi pred jedenástimi rokmi. Boli to francúzski partizáni, ktorí na základe podpory konzula SR v Bretónsku Yan Méleneca a jeho manželky Lily začali družbu a pravidelné výmenné pobyty. Treba pripomenúť aj ich humanitnú pomoc a dary, napríklad pre naše zdravotníctvo. Deti zo Strečna pravidelne chodia do spriatelených francúzkych prímorských stredísk Saint Pol de Léon a Roscooff v Bretónsku. Boli tam tohto roku, na budúci rok budú vítať francúzske deti doma.
Ako sa vám žije v Strečne?
Andrej BEHÁŇ:
Mám 18 rokov. Pri stavbe telocvične som teraz pomocný šichník. Nemám zamestnanie a dnes tu pre obec odrábam svoje v rámci verejnoprospešných prác. Príležitostí tu stále nie je dosť pre nás mladých. Pritom by sa tu dalo celkom dobre žiť, ale za prácou určite pôjdem hocikde do zahraničia. Ja sa roboty nebojím. Bol som už síce na skusy v Taliansku, ale nebolo to bohviečo.
Branislav CAPEK:
Som živnostník. Teraz dokončujem montáž kuchynských liniek v nájomných bytoch pre našich spoluobčanov, ktorí sa do novej obecnej bytovky čo nevidieť nasťahujú. Som rád, že dvanásť rodín konečne bude mať peknú strechu nad hlavou. Mne sa tu žije dobre. Uživím sa, hoci človek by chcel vždy viac. Už aby sme sa konečne napojili na kanalizačný zberač. To nám chýbalo.
Peter MELO:
Zamestnaný som už rok v obecnom podniku služieb. Ja som veru v Strečne spokojný, hlavne keď je roboty. Tohto roku sa nám ozaj zadarilo. Práce je, chválabohu, dosť aj vďaka peniazom z fondu rozvoja bývania. Bytovku dokončujeme v rekordom čase a pár mesiacov v predstihu. Budem rád, keď čím skôr položím palubovku do novej telocvične.
Marián JURÍK:
Sedemnásť rokov som do Čiech chodil za prácou. Konečne som sa vrátil natrvalo domov a som rád, že som s manželkou a sedemročnou dcérkou dostal jeden z týchto dvanástich nájomných obecných bytov. Ani sa mi nechcelo veriť. Šťastie sa na nás teraz riadne usmialo. Nemôžeme sa dočkať chvíle, kedy preberiem kľúče od starostu.
Otvorené dvere Strediska internátnej prípravy
Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie organizuje vzdelávanie a psychologickú prípravu pracovníkov Železníc SR (ŽSR) ako celku a pôsobí v Strečne v jedinom Stredisku internátnej prípravy (SIP) na Slovensku.
Vedúci SIP v Strečne Pavol Piroha hovorí, že nedávno ukončená komplexná rekonštrukcia a modernizácia strediska po dobudovaní síce prednostne slúži pre potreby špecializovanej prípravy a vzdelávania dospelých, vytvorí priestor pre možnosť realizácie kondičnej rehabilitácie vybraných profesií zamestnancov ŽSR, ale rozvíja aj činnosť v oblasti poskytovania rekreačných služieb. V tejto činnosti SIP dobre spolupracuje s obcou, čo si pochvaľuje i starosta Strečna.
„Zo škaredého káčatka sa akoby mávnutím čarovného prútika stala krásna princezná. Veľké šesťlôžkové izby prestavali na dvojlôžkové bunky s príslušenstvom a dovtedy nevyužité podkrovie razom prinieslo 21 architektonicky zaujímavo riešených izieb so 74 lôžkami. Celková kapacita hlavnej budovy sa tak zvýšila na 119 lôžok. K tomu tri moderne vybavené učebne, učebňa výpočtovej techniky, konferenčná sála pre 50 osôb,“ uviedol P. Piroha. K objektu bytovky pribudol bazén, sauna, športový areál s tenisovým kurtom. Aj oddychová zóna je hotová. „Chcem sa poďakovať všetkým obyvateľom Strečna za porozumenie a pochopenie za ťažkosti, ktoré mali počas rekonštrukcie. Teraz však majú prístup k službám, za ktorými museli dochádzať do okresného mesta,“ uviedol vedúci SIP Strečno Pavol Piroha. Prevádzka bazénu, sauny, tenisového kurtu a fitnes centra pre športové vyžitie, atraktívne priestory konferenčnej sály, baru a jedálne pre spoločenské podujatia či učebňa výpočtovej techniky a grafické pracovisko budú určite prínosom pre väčšinu obyvateľov i návštevníkov Strečna.
Jediná kamarátka s krosnami v Strečne
Otília Kadášiová, za slobodna Verešová, svoje roky neskrýva. Je na dôchodku už dva roky, ale nejedna mladica by jej mohla závidieť s akou energiou a vitalitou žije. Prežila toho už dosť. Celý pracovný vek bola zdravotnou sestrou. Na otázku, kde odpovedá s humorom: „To sa ani nepýtajte, bude vám smiešno. Začala som na psychiatrii, potom som sa usadila dvadsaťpäť rokov na záchytke, no a skončila som v polepšovni, prosím pekne.“ Na dôchodku je jej vraj najlepšie. Môže sa kamarátiť s tkáčskym stavom – s krosnami. „V našej rodine sa voľakedy také niečo, hlavne cez zimu robilo. Zúžitkovali sa handry, ktoré bolo škoda vyhodiť. Nitky sa kúpili a zo starých handier boli nové koberce. Do výbavy to každá nevesta musela mať. Moja mama Anna Verešová ma naučila tkať za mlada. Najprv výbavu pre sestru, potom mne. Teraz má už 86 rokov a veru mi príde neraz osnovu skontrolovať,“ živo rozpráva jediná strečnianska tkáčka Otília. Už ako dievka chcela niečo krajšie tkať. Vraj nie ako vtedajšie staršie tetušky. Ku krosnám sa dostala ako zdravotná sestra v Ústave sociálnej starostlivosti na Straníku. Tam niekto priniesol malé krosná a nevedeli, čo s nimi. „Mne to nedalo a po dlhých rokoch ma v prstoch zasvrbelo. Zaspomínala som si, prišla na pomoc aj mama a šlo to. Najprv kostrbato, potom rovnejšie,“ úsmevne spomína. Zdokonaľovala sa v jemnom tkaní. Utkala prvý tkaný obrázok. Videla to kolegyňa, vraj žilinský detský folklórny súbor Cipovička by potreboval tkaný znak súboru - dievča v kroji. A bolo to. Z úst do úst, rozchýrilo sa to. Chytili sa aj ďalší. Utkala Jánošíka, hrad Strečno si objednal starosta ako dar pre francúzskych priateľov, znak pre strečniansku škôlku, potom školu... Napadlo ju utkať obecný erb. Potom Otíliu už inšpirovali Hradné hry Žofie Bošniakovej. Strečnianske hradné panstvo bolo veľké, richtárov veľa a čo dedina, to erb. Prácne sa Otília hodila na štúdium erbov v štátnom archíve, radila sa s odborníkmi a tohto roku celý súbor obecných erbov vyhotovila. Je ich už dvadsaťosem. Každý jej zaberie zo desať hodín. Z obcí strečnianskeho hradného panstva chýba do kompletu iba Čadca, Staškov, Olešná a Mojš. Potom sa už chce vrhnúť na tkanie kolekcie našich hradov a zámkov...
