zmenilo. U nás najmä po osemdesiatom deviatom. Po revolúcii boli vytvorené možnosti pre vznik prvých detektívnych kancelárií. Podľa Ladislava Kuffu, majiteľa žilinskej detektívno-informačnej služby, je ale ich práca veľmi odlišná od predstavy, akú si o detektívoch pestuje verejnosť. „Naše zamestnanie, to je okrem iného z veľkej miery práca s počítačom, evidencia a administratíva.“ Ako nám povedal, detektívky nečíta a ani ich nesleduje. Realita je im totiž úplne vzdialená. „Vo filmoch záleží na spáde a každá niť posúva vyšetrovanie dopredu. V skutočnosti detektív prejde aj množstvom slepých uličiek, kým sa dostane k cieľu.“
Najčastejšou oblasťou vyšetrovania býva obchodná sféra. Majitelia firiem si dávajú preveriť správanie zamestnancov alebo si vo svojej neprítomnosti nechajú „posvietiť“ na spolumajiteľa. „Výsledkom bývajú často zhrození,“ podotýka Ladislav Kuffa. „Môže ísť o rozkrádanie, úniky informácií...“ Druhou kategóriou býva odhaľovanie manželskej nevery. Partneri si chcú nechať potvrdiť alebo vyvrátiť svoje podozrenie a obracajú sa na detektívov s konkrétnou žiadosťou. „Aj v tomto prípade si musí človek uvedomiť, do čoho ide a čo sa môže dozvedieť... Detektív dostane presné inštrukcie a na ich základe odhalí skutočnosť.“ Niekedy sa z toho môžu vykľuť nevinné obchodné stretnutia v reštaurácii, často je podozrenie založené len na ľudskej závisti a ohováraní susedov, inokedy je pravda neľútostná.
Služby detektívnych kancelárií využíva predovšetkým solventnejšia vrstva spoločnosti. Taxa za detektívne služby sa pohybuje v širšom rozmedzí, ale vždy je pomerne vysoká. Hodinový honorár pre detektíva je 400 korún, k čomu však treba pripočítať prevádzkové náklady, pohonné látky, používanie motorového vozidla a podobne. Napríklad, sledovanie nerealizuje len jeden pracovník s jedným autom - a to vychádza minimálne na dvadsaťtisíc. „Naši detektívovia sú v kontakte s osobou, ktorá si ich najala... V praxi to vyzerá tak, že pokiaľ manželka práve dotelefonovala s manželom, ktorý je na návšteve v podniku na juhu Slovenska, môže si overiť, že naši detektívovia jej toto potvrdia, z čoho vyplýva, že sa nachádzajú na danom mieste a nerobia svoju prácu od stola.“
Viackrát už mali medzi zákazníkmi aj dôchodcov, ale tí si podľa slov L. Kuffu mnohokrát namýšľajú udalosti, ktoré sa nikdy nestali. „Napríklad, kontaktoval nás dôchodca s podozrením, že mu niekto chodí po dome, ale hoci náš detektív sliedil okolo domu celú noc, nič nezistil. Všimol si len hukot nočného vlaku, ktorý si dôchodca predtým neuvedomil. Občas musíme byť aj psychológmi.“
Ďalšou kategóriou je hľadanie nezvestných, predovšetkým mladých ľudí. Pátranie môže detektívov zaviesť častokrát ďaleko. Tak to bolo, povedzme, v prípade dievčaťa, ktorého cesta viedla až do Holandska. Tým však náklady na financovanie úmerne stúpajú a zákazník si musí zvážiť, či na to má.
Od 1. januára začal pôsobiť na území SR zákon o súkromných bezpečnostných službách. Tento zákon vymedzuje pôsobnosť, práva a povinnosti súkromných detektívov. „Zákon presne určuje, čo detektív smie a čo nesmie robiť. Detektív môže hľadať majetok, osoby, zisťovať skutočnosť, ktorá môže slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom, získavať údaje o stave občana a informácie o konaní fyzickej alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch. Nemôže však, napríklad, prijímať objednávku zameranú na pátranie o zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch, s výnimkou, keď ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva a objednávku si vyžiada jeden z manželov. Rovnako nemôže zisťovať ani politické, odborárske alebo náboženské presvedčenie či príslušnosť k určitej rase, etnickej skupine alebo národnosti.“
Ladislav Kuffa pracoval vyše dvadsať rokov v radoch polície, z toho viac rokov ako náčelník kriminálky. Tvrdí, že vzťahy detektívov s políciou sú korektné a v prípade potreby spolupracujú. Práca detektíva si vyžaduje celého človeka, je to jedno z povolaní, ktoré sa vykonáva 24 hodín denne a neexistuje niečo také ako voľno po práci. Kto chce pracovať v detektívnych službách, musí byť podľa L. Kuffu na dobrej odbornej úrovni, musí byť samostatný a mať schopnosť rýchlo riešiť situácie. „Rovnako je dôležitá prispôsobivosť na prostredie, na ktoré sa detektív orientuje. Napríklad, v prípade sledovania mladých ľudí musí zapadnúť do spoločnosti, v ktorej sa sledovaný pohybuje, navštevovať nočné podniky a podobne,“ hovorí L. Kuffa. Dokážu tak, povedzme, potvrdiť, že syn zákazníčky požíva alkoholické nápoje, prípadne drogy.
Informačná sieť, ktorú detektív využíva, musí byť dostatočne široká a detektív ustavične pracuje na tom, aby si zadovážil nové kontakty a informátorov. „Detektívom nemôže byť hocikto. Musí byť profesionál a nad vecou. Inak v tomto prostredí skončil.“ Perspektívnym plánom
L. Kuffu je spojiť všetky detektívne kancelárie na Slovensku, aby bola spolupráca čo najefektívnejšia.
Tomáš Radovský
Foto: autor