A bude mať kto zalobovať v prípade výchovy k životnému prostrediu?
Na školách vštepujeme deťom poznatky vedy a základné etické princípy, no na vzťah človeka k jeho životnému prostrediu sa stále zabúda. Environmentálna výchova zostáva odsunutá na vedľajšiu koľaj.
V Žilinskom kraji momentálne prebieha výskum v oblasti environmentálnej výchovy. Dotazníky pre učiteľov a vychovávateľov, ktoré mali zmapovať záujem o vzdelávanie v tejto oblasti, boli rozposlané na materské a základné školy v kraji. Podľa slov Andrey Grančičovej zo Strediska environmentálnej výchovy v Žiline však narazili na problém vzájomnej komunikácie. Nízky záujem zo strany škôl bol sklamaním.
„Nerozumieme tomu, pretože nejde o komerčnú aktivitu,“ vysvetľuje Andrea Grančičová. „Žiaci a učitelia sa na programoch môžu zúčastniť za symbolický poplatok, ktorý pokrýva len náklady na pracovné pomôcky a realizáciu jednotlivých programov.“ Podľa jej slov by tento poplatok bol vo výške maximálne dvadsať korún na žiaka, častokrát menej. Niekoľko škôl, ktoré na ponuku zareagovalo, potrebné peniaze jednoducho vyzbiera od žiakov.
„Naším zámerom bolo zistiť, na akej úrovni sa environmentálna výchova nachádza,“ hovorí A. Grančičová. „Pedagogickí pracovníci nás žiadajú o metodické materiály, hľadajú možnosti v oblasti environmentálneho vzdelávania, keďže neexistujú oficiálne kurzy zo strany ministerstva školstva. Výsledkom našej snahy o sprístupnenie informácií, metodických materiálov a ďalšie vzdelávanie pedagógov v tejto oblasti je práve spomenutý dotazník. Do okresov Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Rajec, Čadca a Martin sme rozposlali približne tristo ponúk.“ Z nich sa však do termínu vrátila len tretina. Nízka odozva bola prekvapivá, keďže samotný dotazník mal len informačný charakter a nevyplývali z neho nijaké záväzky. Informácie sa nedostávali do rúk tým „správnym“ pedagógom - teda podľa všetkého väčšinou končili len na riaditeľstvách škôl.
Hoci učitelia a vychovávatelia sa v poslednej dobe stretávajú čoraz častejšie v škole i v mimoškolskej činnosti s problematikou environmentálnej výchovy, oficiálne predmet environmentálna výchova neexistuje. „Treba si uvedomiť, že výchova k ochrane a tvorbe životného prostredia nie je len módnym trendom posledných rokov... Vychádza z potreby chrániť prírodné a kultúrne bohatstvo, zabrániť stále sa zvyšujúcej tvorbe odpadu, z potreby poznania a ochrany živých organizmov i potreby zachovania čistého životného prostredia,“ uzatvára A. Grančičová. Na mieste je otázka, či naozaj chceme naše deti vychovávať do modernej spoločnosti, ktorá dbá nielen o duševný a telesný vývoj mladých, ale aj o ich vzťah k prostrediu, ktoré raz budú spravovať. V opačnom prípade sa vynára otázka, čo tomuto trendu stojí v ceste.
Tomáš Radovský
Environment - pochádza z anglického jazyka a značí životné prostredie. V slovenčine ho používajú len veľmi odborne zameraní občania. Zahŕňa živú aj neživú prírodu. Hoci v spoločnosti sa častejšie operuje ekológiou, environmentalistika je nadradená ekológii. Ekológia sa zaoberá len vzťahmi, či už medzi organizmami navzájom, alebo medzi organizmami a prostredím. Environmentalistika zahŕňa okrem ekológie aj problematiku odpadov, využitia energie a podobne. Všeobecným cieľom environmentálnej výchovy je výchova k prežitiu človeka.