Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Nech odpočívajú v pokoji

„Predstavte si, ako budeme vyzerať tak o 150 rokov

,“ hovorí bývalý hrobár Jozef Kaper.

Nemilosrdný osud zariadil, že každému život raz skončí. Pred pár dňami sme si s úctou spomínali na našich zosnulých príbuzných, známych. Pri tejto príležitosti sme si spomenuli aj na mužov čierneho remesla, ktorí sa starajú o dôstojné uloženie našich ostatkov. V obci Divina žije tiež jeden bývalý hrobár, dnes už 79-ročný šedivý pán, Jozef Kaper. Tomuto nevšednému povolaniu sa venoval do roku 1947, ešte pred vojenčinou, spolu asi osem rokov. Býval blízko kostola, robil preto zároveň aj kostolníka.

Skryť Vypnúť reklamu

Nebáli ste sa sám na cintoríne?

Čo by som sa bál, bol som zvyknutý. Cintorín sme mali kúsok od domu a aj školu sme mali postavenú na bývalých hroboch. Vedel som, že mŕtvy už nikomu neublíži.

Pamätáte sa na prvý hrob, ktorý ste kopali?

Tak to si už nespomeniem. Už je tomu vyše šesťdesiat rokov. Ani presne neporátam, koľko som ich vykopal, bolo toho veľa, no ešte dnes by som vedel ukázať niektoré, ktoré som ja kopal. Ale už tam môže ležať niekto iný. Pamätám si však ešte na hroby okolo nášho kostola, po ktorých dnes už niet ani stopy.

Vidím, že ruky máte poriadne zrobené, je kopanie ťažká práca?

Ja som bol na tvrdú robotu naučený odmlada. Celý život som ťažko robil. Pravdaže to nebolo med lízať, veď v niektorých miestach bola zem samá skala. Kopal som sám, len raz na mňa do jamy hodnú chvíľu hľadela besná líška. Neviem, na čo čakala. Bola to drina, ale ešte aj dnes by som jamu vykopal. Možnože prv, ako tí mladí, čo teraz kopú. Čo má dlhú rúčku, s tým sa narobíš, krompáčom, rýľom, lopatou, niekedy som kopal aj dva hroby za deň. Dĺžka jamy závisela od dĺžky truhly, ale hĺbku sme museli dodržiavať stoosemdesiat centimetrov, to nebolo tak hlboko preto, aby psy nehrabali, ale aby nebolo cítiť zápach z rozkladajúceho sa tela. Keď som dobre poctivo kopal, za tri hodiny som mal jamu vykopanú. Robil som, keď bolo treba, aj v nedeľu, aj cez sviatky, ale vždy až vtedy, keď dotyčný človek bol už mŕtvy, skôr nie. Ak bolo treba, aj s pohrebom počkali. Musel som sa ponáhľať, prv mraziaky neboli.

Skryť Vypnúť reklamu

Kedy sa kopalo najlepšie?

Ťažko povedať. Keď bolo v lete dlho sucho, zem bola tvrdá ako betón. Slnko pražilo na chrbát a teraz kop! Ale dole v jame bol už príjemný chládoček. A v zime bolo dole zase teplučko. Len kým si sa tam dostal! Ľadové vetrisko dulo, oziabalo, uzimený som musel odhádzať sneh a niekedy bola zem aj pol metra do hĺbky zamrznutá. Ej, premrzol som nejeden raz! Za jednu jamu som dostal sto korún, vtedy to bol iný peniaz, ale gazdovia zvyčajne dopratali aj flašečku domácej slivovice, salámu, chleba zjesť – pálenka a robota zohriali. Koľkokrát som kopal aj cez búrku, v lejaku. Natiahol som gumák, čižmy a bolo. Najhoršie, keď jamu zatápalo. A niekedy nemuselo ani pršať a voda presakovala zospodu. Raz som vykopal jamu, ráno prídem a bola plná vody. Poobede mal byť pohreb, tak som vodu vyčliapal, ale kým prišli, zase bola plná. Opäť som ju povylieval, no keď truhlu spustili, už plávala. A to ani nepočítam, koľkokrát sa mi hlina zosypala a bolo treba všetko znova vyhádzať. Pravdaže, za tie isté peniaze.

Skryť Vypnúť reklamu

Kopali ste niekedy v noci?

Len raz. Hneď po skončení vojny. Partizáni zo susednej dediny tu ukrutne povraždili jedenásť ľudí. Hrozili, že sa ešte vrátia, tak sme robili naraz hrob deviatim potme. Vtedy sme boli viacerí. Rozložili sme si okolo sviečky a pekne sme do rána kopali.

Koľko stála v tom čase rakva?

Čo si pamätám, 450 korún. Vozili ich zo Žiliny. Len jeden krčmár mal už svoju roky na povale nachystanú, tiež ho vtedy zabili, mal aj pripravenú kryptu, ale krátku, musel som z konca truhly odrúbať, aby sa tam vošla. Tá hrobka bola tiež plná vody, keď sme ho dnu dávali.

Kto určoval miesto nového hrobu?

Väčšinou som vyberal ja, kde bolo voľné. Boli aj takí, čo po smrti dostali za suseda človeka, s ktorým sa celý život neznášali. Zaužívané bolo, že tak po dvadsiatich rokoch sa mohlo pochovať na to isté miesto. Divinský cintorín je už celý veľakrát prekopaný. Deti sme pochovávali na začiatok, pred márnicu, teraz je to už pomiešané. Manželov dávajú aj nad seba, šetrí sa miestom. Raz som vykopal jednej žene hrob, ešte bola vonku a zomrel aj jej muž. Tak som jamu dole rozšíril a pochovali sme tam oboch. Občas sa tu ktosi obesil, jedného som sám odväzoval. Samovrahov pochovávali bez kňaza a iba k plotu. Boli tu aj všelijakí darebáci, ale o mŕtvych len dobre. Keď cez vojnu našli v hore zabitú Židovku, aj tu pochovali u nás medzi kresťanov. Ale jej to už vtedy bolo jedno. Ináč, mŕtvi sa kladú jednotne hlavou na západ, aby boli obrátení k vychádzajúcemu slnku. Do truhly im dávajú aj ich palicu či okuliare, ktoré nosili za života, deťom ich obľúbené hračky.

Čo zaujímavé ste objavili v zemi?

Ej, nejednu lebku som vykopal! Dlho vydržia z mŕtvoly aj stehenné kosti a chrbtica. Našiel som veľa ružencov, gombíkov, ale aj staré mince, tie som nosil nášmu notárovi, ten to zbieral, najstaršia mala letopočet 1775. V jednej jame nebolo už nič, len vysoké podpätky z topánok. Raz som vykopal parádnu fajočku. Aj z nej jeden v dedine potom fajčil, naozaj. Najväčšiu radosť som ale mal, keď som vykopal plnú fľašu domácej pálenky. Bola pekne zavoskovaná, hneď som ju aj vypil, dobrá bola veru. Vtedy som celú noc prespal v jame, ráno ma mamka išla hľadať a ja som už na veži zvonil. Pre nájdené veci som na dne jamy vždy vykopal priehlbinu.

A čo strašidelné historky?

Ľudia navymýšľajú hrôzostrašných príbehov, ja som nič záhadne nezažil. Nič desivé sa mi nesnívalo, ani ma nemátalo. Len v márnici nám občas prespal opitý z vedľajšej osady Bálovce. Rozložil si na vencoch, na márach. Keď šli ráno ľudia okolo do roboty a videli ho, ako vyšiel von a preťahuje si kosti, naľakali sa.

Veru, užil som si plaču, vzlyku na pohreboch, občas aj mne vošli slzy do očí. Všetci raz zomrieme, a potom budeme potrebovať hrobára. Je to robota ako každá iná, veď sa aj týka každého. Stratil som už veľa blízkych, ale som veriaci, tak dúfam, že sa s nimi ešte stretnem. Smrť je smutná, no čaká nás to všetkých. Aj ja tam už mám zajednané miesto.

Miloš Skalický

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 193
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 088
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 172
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 747
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 804
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 369
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 415
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 271
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 191
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 945
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

BYTČA: Lúpež, vyhrážanie i poškodzovanie majetku. Mladík si poriadne zavaril

Na obvineného muža policajti spracovali podnet na návrh na jeho vzatie do väzby.

V III. lige kraľuje nezastaviteľný Hundák, v I. a II. triede na čele pätnásťgóloví strelci

Zápasy regionálnych či oblastných futbalových súťaží tento rok už pravdepodobne neuvidíme, väčšina duelov z jesennej porcie je však už za nami. Preto sme sa pozreli, ako vyzerajú poradie strelcov v jednotlivých súťažiach.

Daniel Hundák (druhý zľava) a Peter Jasenovský (tretí zľava) patria nielen medzi najlepších strelcov Bánovej, ale aj celej III. ligy.

Mesto Žilina požiada o návratnú finančnú pomoc vo výške viac ako 2 milióny eur

Radnica chce peniaze použiť na financovanie správy a údržby komunikácií a verejnej zelene.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?