ým podnikom, ešte netušil, že ho udalosti dovedú až k písaniu sťažnosti ministrovi financií. Všetko sa začalo v roku 2003, keď dostal na podpis zmluvu od spoločnosti Bytterm.
„Bytterm bol zo zákona správcom bytov,“ otvára problematiku Rudolf Mikolaj, „a zostal ním aj teraz, aj keď sa časť bytov už popredala. Bytterm však doposiaľ nepochopil, kto je tu, ako sa hovorí, sluha a kto pán. Správa sa ako za minulej éry.“ Spoločnosť ako správca totiž uzatvára s vlastníkmi zmluvy o správe bytov, na ktorú používa takzvanú typovú zmluvu. A práve tu je kameň úrazu.
Hárok zmluvy obsahuje na šty-roch stranách údaje, ktoré zrejme väčšina vlastníkov bez pozornejšieho čítania a pochopenia jednoducho podpíše. V prípade Rudolfa Mikolaja to tak však nebolo. V zmluve ho zarazilo viacero častí a postupne to došlo tak ďaleko, že zmluvu nepodpísal. „V zmluve je toho veľa, ale potom som narazil na viacero vecí, ktoré vytvárajú veľký nepomer medzi zmluvnými stranami. Sú v nej zákazy od správcu majiteľom, vyplývajú z nej samé sankcie a záväzky, no správca nemá nijaké. Prakticky sú tam diktované podmienky.“ V zmluve nefiguruje ani cena, ktorú má za správu vlastník bytu platiť, len odkaz na budúci identifikačný list, čo je podľa Rudolfa Mikolaja neprípustné. Spomenuté nedostatky zmluvy vytkol priamo správcovi bytov. Záležitosť vybavoval za Bytterm riaditeľ Správy majetku Ján Krupa. „Z 18 bodov predložených Rudolfom Mikolajom v Dodatku k zmluve som odsúhlasil osem. Čiže nemožno povedať, že vecou by som sa nezaoberal.“ Rudolf Mikolaj s tým však nesúhlasil. Posunul vec ďalej na Slovenskú obchodnú inšpekciu. V odpovedi, ktorú odtiaľ dostal, sa doslovne uvádza, že na základe podnetu boli okrem iného vykonané kontroly, ktoré zistili, že „typová zmluva obsahuje neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.“
„Nemôžem súhlasiť s tým, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, navyše zmluva, ktorou sa operuje, je zastaraná,“ tvrdí Ján Krupa z Byttermu. „Do zmluvy zapracovávame nové veci a nemám pocit, že je jednostranná.“ Inkriminovaná problematika sa však netýka len Rudolfa Mikolaja. Napríklad aj Zdeno Šlauka, domový dôverník, tvrdí, že z jeho vchodu nepodpísalo zmluvu s Byttermom 10 z 12 obyvateľov. „Prekáža nám najmä to, že správca si vyhradil právo likvidovať svoje náklady nie z poplatkov za správu, ale z fondu údržby. Ako si to môžu dovoliť?“ hovorí Zdeno Šlauka. Rudolf Mikolaj však nebol spokojný ani s vyjadrením Slovenskej obchodnej inšpekcie. „Doslova v ňom píšu, že pokiaľ Bytterm nesplní uložený pokyn, nemajú právomoc ho za to sankcionovať a v takom prípade sa vraj musím obrátiť na príslušný súd.“ Neváhal preto a napísal sťažnosť priamo ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, kde vyslovil pochybnosť o potrebe inštitúcie a navrhol zúženie rozpočtu najmenej o 50%. „Načo je inštitúcia, ktorá má pre občana len odkazy na súd?“ Riaditeľ krajskej pobočky Slovenskej obchodnej inšpekcie Jozef Polák však vysvetľuje: „Môžeme uložiť len jednorázovú pokutu, a to sa v tomto prípade stalo.“ K problematike sa však nechce zatiaľ vyjadrovať, keďže záležitosť nie je doriešená. „Avšak už to, že sme vec začali riešiť, naznačuje istú opodstatnenosť podnetu pána Mikolaja.“ Záležitosť čaká na konečný verdikt. Kto z tohto sporu vyjde ako víťaz? Rudolf Mikolaj je presvedčený, že tu nejde len o jeho problém, ale o problém všetkých, ktorí zmluvy o správe uzatvorili.
(ting)
Foto: autor