i Malej Fatry sa v úvode dočítame, že penzión sa nachádza v jednom z najkrajších kútov Slovenska, neďaleko národného parku, pričom majiteľ penziónu sľubuje, že prekrásna prírodná scenéria skalných útvarov, hôr, lesov, lúk a zurčiacej bystriny každému návštevníkovi poskytne neopakovateľné zážitky. Národný park je teda devíza, ktorá sa predáva, žiaľ, nie vždy si uvedomíme, že toto právo so sebou prináša určité povinnosti. Teda, ak nechceme, aby národný park vyzeral ako lunapark.
NATURA 2000
Na úvod by som chcela stručne ozrejmiť niektoré fakty o Národnom parku Malá Fatra. Územie tzv. Krivánskej Fatry bolo pre svoje výnimočné prírodné hodnoty vyhlásené už v roku 1967 za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 za národný park. Z pohľadu viacerých prírodovedných odborov jej význam prekračuje národný rámec a začleňuje ju medzi celoeurópsky významné prírodné oblasti, a tak bol Národný park Malá Fatra v roku 2003 slovenskými odborníkmi navrhnutý do sústavy významných európskych území tzv. „NATURA 2000“. NATURA 2000 teda nie je výmyslom hŕstky ľudí zo Správy Národného parku Malá Fatra, ale je súčasťou predvstupového procesu zaradenia Slovenska do Európskej únie a jej tvorba je povinnosťou každého štátu uchádzajúceho sa o členstvo v únii. Podotýkam, že hŕstka ľudí so Správy Národného parku Malá Fatra plní určitú celospoločenskú objednávku, ktorou ochrana prírody je a nerieši si súkromné záujmy. Napríklad zo zaradenia Malej Fatry do siete NATURA 2000 nebudú mať výhody pracovníci správy národného parku, ale v prvom rade vlastníci pozemkov, ktorým sa tak naskytá možnosť čerpať finančné prostriedky z eurofondov.
NIE VYHNAŤ, ALE USMERNIŤ
Aby národný park zostal národným parkom aj pre budúce generácie a aby aj v budúcnosti lákal do penziónov vo svojom okolí ďalších návštevníkov, je nevyhnutné prijať určité obmedzujúce opatrenia. Časť obmedzení sa na vlastníka pozemku nevzťahuje, ako napríklad zákaz zberu lesných plodov, či zákaz pohybu mimo turistických chodníkov. O rámcových opatreniach hovorí Program starostlivosti o Národný park Malá Fatra (schválený uznesením vlády z roku 1997), ktorý sa spomína aj v článku „Zabi bobra, zachrániš strom“. Pokračovanie citátu znie takto: „Situovanie športových, ubytovacích a stravovacích zariadení do centra národného parku, hustá sieť turistických chodníkov a vysoká návštevnosť, spôsobujú úbytok prírodných druhov rastlín a živočíchov, prenikanie a šírenie nepôvodných druhov, ako aj zrýchlenú eróziu vo frekventovaných turistických koridoroch a na zjazdových tratiach.“
Jedným z prvých opatrení je obmedzená možnosť výstavby na území Národného parku Malá Fatra, ďalšie opatrenia ochrany prírody spočívajú v obmedzenej možnosti výkonu športovo-rekreačných aktivít na území národného parku. Základné povinnosti návštevníkov národného parku vyplývajú zo zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ich takmer presná citácia je uvedená v informačnom prospekte Združenia turizmu Terchová, toľko kritizovanom v článku „Zabi bobra, zachrániš strom“. Takže opäť nie výmysel hŕstky ľudí zo Správy Národného parku Malá Fatra, ale jasná reč zákona, ktorá má však oporu v najnovších vedeckých poznatkoch. Každá z aktivít človeka má určitý negatívny vplyv na prírodu národného parku a cieľom týchto obmedzení nie je vyhnať človeka z národného parku, ale usmerniť jeho kroky tak, aby dochádzalo k minimalizácii týchto negatívnych vplyvov.
Podotýkam, že snahy usmerniť návštevníka len na trasy turistických chodníkov, resp. presne vymedziť plochy zjazdoviek, vychádzajú aj z iných právnych predpisov ako len zo zákona o ochrane prírody a krajiny, napr. zo zákona o horskej záchrannej službe. Nemyslím si, že by bolo vo všeobecnom záujme podporovať nedisciplinovaných návštevníkov, ktorí ľahkovážne opúšťajú vyhradené trasy, resp. zjazdovky, a tak hazardujú nielen so svojimi životmi, ale aj so životmi ľudí, ktorí ich v horách zachraňujú.
NÁVŠTEVNÝ PORIADOK
Keďže obmedzenia zo zákona o ochrane prírody sú všeobecné, zákon hovorí aj to, že tieto obmedzenia neplatia na miestach, ktoré sa vyhradia formou návštevného poriadku národného parku. Vydanie návštevného poriadku je v kompetencii krajských úradov, a tak Krajský úrad v Žiline v spolupráci so Správou Národného parku Malá Fatra pripravil návrh a rozposlal kompetentným na vyjadrenie. Pri návrhu návštevného poriadku sa zohľadňovalo to, čo už je v národnom parku vybudované. Pozrime sa teraz bližšie na národné parky v Európe. Treba si uvedomiť, že porovnávanie plošne rozľahlých Álp s malou Malou Fatrou je prinajmenšom scestné, nakoľko nie celé Alpy sú národným parkom a takmer všetky rekreačné strediská sa nachádzajú mimo chránených území. V národných parkoch Európskej únie fungujú podobné obmedzenia a zákazy ako u nás, za všetky spomeniem len francúzsky Národný park La Vanoise, ktorého návštevný poriadok je podobne prísny ako návštevné poriadky národných parkov na Slovensku.
TURISTICKÉ CHODNÍKY
Pozastavím sa pri problematike uzatvorených turistických chodníkov. Turistický chodník na Veľký Rozsutec je v období od 1. 7. do 30. 9., t. j. v letnej prázdninovej sezóne, pre návštevníkov národného parku prístupný. V dôsledku nadmernej návštevnosti dochádza na chodníku ku katastrofálnej erózii, dôsledkom ktorej je odkrytý skalný podklad. Nejde teda len o tzv. „suť“, stačí výjsť na Rozsutec zo severnej strany a nájdeme miestami 1,3 m hlboký „turistický chodník“. Regulácia návštevnosti je jedným z opatrení pri ochrane prírody Malej Fatry. Podotýkam, že taktiež turistický chodník v Dierach je v zime pre návštevníkov uzatvorený. Uzatvára ho horská služba z dôvodu bezpečnosti.
Tu si pravdepodobne každý položí otázku, prečo Správa Národného parku Malá Fatra nezabezpečí rekonštrukciu turistických chodníkov. Problém je v tom, že neexistuje žiadny legislatívny predpis, ktorý by stanovoval kompetenciu v prípade údržby turistických chodníkov. To je aj dôvod, prečo Správa Národného parku Malá Fatra ako štátna rozpočtová organizácia nedisponuje finančnými prostriedkami na účely opráv turistických chodníkov. Ideálne by bolo, a túto aktivitu by správa národného parku podporila, keby rekonštrukciu turistických chodníkov zastrešili subjekty, ktorým z cestovného ruchu plynú zisky.
Ing. Gabriela Zvárová
