piatok 28. novembra sa stretol so svojimi priateľmi zo Zväzu postihnutých civilizačnými chorobami (ZPCCH) na „katarínskom posedení“ v Rosine. Bola tam i jeho mama a brat, ktorý všetko nakrúcal na kameru. V sobotu ráno všetkých hlboko zasiahla správa o jeho nečakanom a náhlom úmrtí.
„V našej základnej organizácii patril medzi najmladších. Bol to mladý človek, plný optimizmu a nádeje. A to aj napriek tomu, že už od ôsmich rokov trpel ťažkou cukrovkou. Snažil sa žiť plnohodnotný život, ako všetci jeho rovesníci. Nemohol pracovať, ale aj tak sa rád zapájal do všetkých podujatí, ktoré naša organizácia pripravila. Vedel sa potešiť z každej maličkosti, vždy bol ochotný nezištne pomôcť druhým. Prirovnala by som ho k milému lúčiku slniečka, ktoré vie vždy potešiť a vyvolať úsmev na tvári,“ povedala o ňom Ľubica Somíková, predsedníčka prvej žilinskej základnej organizácie ZPCCH. Ferko Mucha statočne bojoval so svojou zákernou chorobou. Už v najbližšej dobe ho čakala dialýza. Jeho kamaráti z organizácie už pripravovali finančnú zbierku, aby mu pomohli získať peniaze na transplantáciu obličky. Pomoc im prisľúbila aj naša redakcia a Krajské centrum ZPCCH v Žiline. Nič z toho sa už nestihlo zrealizovať. Zasiahla vyššia moc a Ferko všetkých svojich kamarátov opustil len niekoľko hodín po tom, čo sa s nimi rozlúčil so želaním zdravia a šťastia s tým, že sa opäť stretnú v novom roku 2004. Na poslednej rozlúčke vo Veľkom Rovnom im ostali len oči pre plač a spomienky v srdci.Eva Bučová
Foto: Ján Filip
