Pre bohatosť výzdoby dolnohričovského farského Kostola sv. Michala sa tomuto božiemu stánku zvykne hovoriť slovenská Sixtínska kaplnka. Najstarší sakrálny objekt v dedine bol pôvodne malým, pravdepodobne dreveným kostolíkom v lokalite Imranovec a terajší kostol vystavali niekedy v 14. storočí. Maľby Vincenta Hložníka však nie sú jedinými ozdobami tejto dominantnej stavby v obci. Po novom zaklenutí kostola po požiari v roku 1708 sa povala kostola znížila, dôsledkom čoho sú pôvodné gotické maľby s obrazmi zo 14. storočia zachované na povale kostola. Na triumfálnom oblúku boli zasa v roku 1964 zreštaurované maľby Narodenia Pána a Klaňanie sa troch kráľov. V rokoch 1910 - 1912 kostol obrazmi sv. Michala a obrazmi anjelov adorátorov a anjelov remesiel vymaľoval J. Hanula. V roku 1970 ich reštauroval akademický maliar M. Kern ml. Spomenutý rok je súčasne dátumom, kedy kostol vymaľoval Vincent Hložník.
Maliar žil striedavo vo Svederníku a v Žiline až do roku 1952 (kde počas vojnových rokov spolupracoval s vydavateľom Oldřichom Trávničkom), kedy sa rozhodol pre pedagogické pôsobenie na Vysokej škole výtvarných umení a presťahoval sa do Bratislavy. Vincent Hložník o tom sám povedal: „V rokoch 1943 až 1949 som s rodinou žil v rodnom Svederníku. V niektorých prácach, ktoré vznikli v tom období, cítiť vplyv Pabla Picassa. Ale Svederník mi prospel v samote, v mojom hľadaní.“ Ďaleko od frázy je tvrdenie, že k okolitému regiónu mal blízky vzťah, ktorý dokumentujú jeho výtvarné práce, zachytávajúce život vo Svederníku, na Kysuciach, v Žiline či Bytči. Riaditeľ Považskej galérie umenia (PGU) v Žiline Milan Mazúr k tomu podotýka: „Profesor Vincent Hložník jednoznačne patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia s presahom do kultúry európskych kontextov. Bol to veľmi skromný a milý človek, s ktorým som pri spoločných stretnutiach v Žiline či vo Svederníku často hovoril o výtvarnom umení. Tak ako mnohým iným i mne bol vzorom a často som sa opieral o jeho poznanie pri mojich štúdiách na katedre vedy o výtvarnom umení. Hovoril zaujímavo a poučne, často spomínal na svoje začiatky vo Svederníku a v Žiline. Neboli to klasické rozhovory, boli to rozhovory filozofie, filozofie života. Posledné stretnutia boli späté s pripravovanou ilustrovanou bibliou, ktorá vyšla v roku 1998. Hovorieval, že ho biblické motívy inšpirujú a zároveň priťahujú.“ Sakrálna tvorba v diele Vincenta Hložníka bola veľmi precítená, bol veľkým zástancom kresťanských zásad a princípov. Keby Hložník nebol mal takú vieru ako mal, nikdy by nebol vytvoril maľby v kostole v Dolnom Hričove, ale napríklad ani unikátne vitráže (ide o chrámové obloky z rôznofarebných sklíčok, ktoré sú pospájané olovom) v Starom Smokovci, v Zborove a v ďalších kostoloch na Slovensku.
Keď Vincent Hložník v roku 1970 začal s výzdobou dolnohričovského kostola, bol už dávno renomovaným autorom s početnými výstavami vo svete. Počas výzdoby kostola bol v Dolnom Hričove farárom Štefan Raček. S maliarom ho spájal vzťah, ktorý okrem výzdoby kostola vyústil napríklad aj do originálnej Biblie, ilustrovanej V. Hložníkom, a na ktorej vydanie vyzbieral peniaze práve Š. Raček. Dnešný farár v Dolnom Hričove Peter Kuljaček nás zaviedol do kostola, kde sme si celú výpravnú a mnohotvárnu výzdobu mohli pozrieť na vlastné oči. Na freskách Vincenta Hložníka na kostolnom strope je medzi anjelmi a svätými možné nájsť aj také nečakané výjavy ako rakety, družice a balóny. Umelec vraj na otázku, prečo do náboženských výjavov neváhal zakomponovať aj moderné technické telesá, odpovedal, že pokiaľ to ľudia poznajú teraz, prečo by to Boh nemohol vedieť odjakživa...
„Vincent Hložník mal dar i šťastie, že svojou otvorenou vnímavou dušou vedel vo svojom okolí priľnúť k ľuďom, ktorí ho mali čím obohatiť, cítil sa dobre v kruhu svojich blízkych a ľudí ktorí boli k nemu úprimní a srdeční,“ hovorí M. Mazúr. Autor sa zďaleka nešpecializoval len na maľbu, ako je toho ostatne dôkazom aj jeho obrovský autorský záber: v bočných oknách kostola sú od tohto umelca ešte mozaiky Zvestovania a Narodenia Pána a vitráže s obrazmi svätcov a pápežov 20. storočia. Pri výzdobe pracovala aj maliarova žena, rovnako výtvarná umelkyňa, Viera Hložníková, ktorá zhotovila postavy dvanástich apoštolov a postavu sv. Metoda. Dolnohričovský kostol teda jednoznačne má čím pritiahnuť nielen veriacich z okolia, ale aj milovníkov originálneho výtvarného umenia.
Tomáš Radovský
Foto: autor, archív V. Hložníka