pochopia
Všade na svete sú ľudia, ktorí sa ocitli v núdzi. A je jedno, či pomocnú ruku podáme bezdomovcovi len tu, za humnami, alebo pošleme oblečenie deťom do Afriky. Dôležitý je úmysel. Ten najlepší viedol úspešného terchovského podnikateľa Jozefa Miča k tomu, aby si so svojou rodinou na diaľku adoptoval indického chlapca Alwyna. O tom, že z jeho strany nešlo o výstrednosť, svedčí fakt, že sa nám ho takmer nepodarilo presvedčiť, aby so zverejnením adopcie súhlasil. Je pravdou, že na jednej strane ľudia na niečo podobné nie sú pripravení, no na strane druhej je potrebné ukázať, že i takto sa dá nezištne pomáhať.
„O takejto forme adopcie som počul v českej televízii. Tak som si vyhľadal podrobnosti na internete a požiadal o adopciu prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity. Samozrejme, so súhlasom rodiny. Oznámenie potom prišlo asi o štyri mesiace,“ hovorí J. Mičo. Alwyn, ktorý údajne hneď všetkým padol do oka, je katolík, a keď vyrastie, chcel by byť kňazom. Má dvanásť rokov a má ešte šesť súrodencov. Najstarší má osemnásť, najmladší štyri roky. Jeho otec Louis je nádenníkom a mama Rozzy balí cigary. Dovedna prinesú za mesiac do domácnosti v prepočte 900 korún, čo je na takú početnú rodinu vskutku málo. „Alwynovi rodičia by všetkým svojim deťom chceli dať vzdelanie, no nie je to možné. Preto im chcem pomôcť aspoň tak, že čiastočne zabezpečím finančné prostriedky na Alwynovo vzdelanie,“ pokračuje J. Mičo. Keďže oznámenie o adopcii dostal len nedávno, nestačil sa s ním skontaktovať. Vianoce vidí ako najlepšiu príležitosť. „Rád by som mu niečo poslal, najmä však loptu, pretože, ako som sa dočítal, rád hrá hru „kho-kho“. Mne to síce nič nehovorí, ale teší ma, že rád športuje. Mojím snom je ukázať mu niekedy Slovensko a, samozrejme, Terchovú,“ dodáva Jozef Mičo a netají sa tým, že by sa nič nestalo, keby sa mu v nej zapáčilo natoľko, že by tu chcel ostať. Veď tam, kde dokážu vychovať tri deti, vychovali by aj štvrté. Napokon, už teraz si ho všetci u Mičovcov obľúbili.
(iva)
Foto: archív J. M.