lica a na nej, v sedemposchodovom paneláku vchod číslo dva.
Na prvý pohľad ako každý iný. Ak vstúpite dnu, nemôžete si nevšimnúť to, čo by síce malo byť samozrejmosťou, ale žiaľ nie je. Vo vchode je neobvykle čisto, pekné obrázky na stenách, aktuálna nástenka i záplava kvetov. Vo výťahu majú výstavku fotografií, dvere na bytoch sú vianočne vyzdobené. V tomto panelákovom dome totiž už 18 rokov žije nezvyčajne zohratá partia ľudí. Prevažne z okolitých dedín prisťahovaní obyvatelia bytov si výborne rozumejú. Za všetkých hovorí Dagmar Šupejová: „Pochádzam z Horného Hričova, učím v materskej škôlke v Krasňanoch. Mám v sebe pretlak energie a nápadov na sto životov. V našom vchode sme ako jedna rodina. Takmer všetci si tykáme. Žijeme tu slušne, nehádame sa, nerobíme si napriek. Večer nikto nevŕta, nebúcha, nepúšťa nahlas hudbu. Vchodové dvere zamykáme, aj preto nie sú steny popísané, u nás sa ani nekradne. Keď sme spravili dole výzdobu z 20 balónov, týždeň tam vydržali. Popred vchod zbierame papieriky. Dlho sme mali dohodu, že nebudeme chovať psov. Teraz máme vo vchode síce dvoch, ale ani neviem, že tu sú. Podlahu pri vstupe máme vydláždenú. Je to náhoda, ale všetci sme tu prispôsobiví, pomáhame si, sme za každú srandu. Keď sme mali menšie deti, navzájom sme si ich zabavili, postrážili. Ak má niekto sviatok, na dvere si vešiame blahoželania. My starší sa všetci citíme na štyridsať a mladší sa, napodiv, radi k nám pridajú. Zo štrnástich bytov sa vždy minimálne v dvanástich dohodneme a počas roka poriadame najrôznejšie akcie. Chodili sme často do Turzovky na chatu variť guláš. Už nám ju predali, tak chodíme chytať a piecť ryby. Na to je špecialista sused Smolka. Na prízemí máme klubovňu, tam sme poriadali karnevaly, detské diskotéky, oslavovali Silvestre a so ženami cvičili aerobik. Momentálne však slúži dočasne ako uložný priestor. Na konci roka deti chodia po bytoch rozdávať betlehemské svetlo, robili sme im aj Mikuláša. Poviem Vám, prejsť toľké byty, to bola fuška. Aj do vedľajších vchodov nás zavolali. Teraz na mnohé akcie už len spomíname, deti nám vyrástli, tak sa tešíme, že raz budeme robiť radosť vnúčatám. Deťom sme však dali dobre základy, sú slušné, snáď raz budú v tejto tradícii pokračovať. Ináč, byty máme všetci už odkúpené, chceme tu aj zostarnúť. Veď kde by sme našli lepších susedov?“
Miloš Skalický
Foto: autor, archív
