iére už preskákal všeličo. Ligu majstrov si zahral v Košiciach i so Spartou. Prestúpil do londýnskeho West Hamu, ale zranenie ho po sľubnom začiatku z hry vyradilo. V tejto sezóne sa vrátil do Prahy a vybojoval si miesto v základnej zostave. So Spartou po nervy drásajúcom zápase, keď na Letnej porazili Lazio gólom až v samom závere, postúpili do ďalších bojov Champions League. Dovolenku počas Vianoc trávil Vladimír v Žiline, a tak sme využili príležitosť na rozhovor.
Vlado, aký je to pocit vyradiť Lazio?
Veľa ľudí počítalo s tým, že Lazio bude patriť k favoritom spolu s Chelseou. Už prvý zápas v Ríme sme však podľa môjho názoru mohli dotiahnuť do víťazného konca. V rozhodujúcom stretnutí sa na nás však usmialo šťastie. Zápas bol z oboch strán vedený na víťazstvo. Vedeli sme, že keby sme hru otvorili, ťažko by sme výsledok otočili. Taliani totiž vedia zozadu hrať veľmi dobre. Hlavne sme teda nechceli dostať gól.
Čaká vás ďalšie talianske mužstvo a obhajca trofeje, AC Miláno. Trúfate si na nich?
Pokúsime sa o zázrak, aj keď to bude veľmi ťažké. Vo futbale sa však prekvapenia stávajú. Dôležité bude zvládnuť prvý zápas doma. My veríme v to, že máme vyvážené a veľmi dobre zložené mužstvo. Staviame na kolektívnom duchu a individuality idú do pozadia. Ja som si Miláno tajne prial. Myslím si, že aj hráči, aj diváci si prídu na svoje a budú mať veľký zážitok.
Čím to je, že v lige vám to nejde podľa predstáv, ale v pohári ste opäť dosiahli výrazný výsledok?
Myslím si, že aj iné mužstvá majú výkyvy. Niekedy je ťažšie preorientovať sa zo zápasu s veľkoklubmi na domácu súťaž. Nie je to však ospravedlnenie. Pred začiatkom sme si nepredstavovali, že budeme strácať 7 bodov. Je to aj otázka šťastia. Niektoré zápasy, ako napríklad doma s Ostravou, sme mali rozohrané na víťazstvo a nedotiahli sme ich. Nemalo by sa to stávať, ale liga je dlhá a myslím si, že ju zvládneme. Rozhodovať sa bude asi v Ostrave.
Ako sa cítite po zranení?
S pribúdajúcim vekom je to čoraz ťažšie. V Anglicku som si prešiel jedným veľkým zranením a po návrate som si hneď zlomil druhý členok. Postupom času sa však moje výkony zlepšovali. Hneď, keď som sa uzdravil, kúpili na moje miesto nového hráča. Ten však nepresvedčil a nie sú s ním spokojní. Dostal som teda šancu a som rád, že hrám, aj keď je stále čo zlepšovať.
Do West Hamu sa už vraj vrátiť nechcete...
Po celkom dobrom úvode som si to tam predstavoval inak. Človek však niekedy musí prehodnotiť situáciu. Povedal som si, že šťastie rodiny a vnútorné uspokojenie z futbalu je dôležitejšie ako peniaze. Niečo som si tam už zarobil, čo je určité plus, pretože futbal sa dá vrcholovo hrať iba asi 10 rokov. V Prahe som však spokojný. Každý rok hráme Ligu majstrov, pracuje sa tam kvalitne a sú tam dobrí hráči.
Chytila vás za srdce atmosféra na anglických štadiónoch?
Je fantastické, keď si to človek prežije na vlastnej koži. Nemusí tam hrať iba Manchester. Atmosféra je vynikajúca za akéhokoľvek súpera. Pre fanúšikov je futbal súčasť ich kultúry. Aj na ich pomery sú lístky v Anglicku dosť drahé. Lístok tam stojí 30 – 40 libier. Na každý zápas chodia rodiny a vyžijú sa ako v divadle. Už od malička sa to v deťoch zakoreňuje. Na školách majú umelé trávniky a hrávajú od rána do večera. Futbal je na ostrovoch veľký pojem. Človeku až mráz chodí po chrbte. Je to úžasné zažiť a som rád, že som si to vyskúšal.
Život pre futbalistu zo Slovenska tam ale nie je taký jednoduchý...
Samozrejme. Sú tam priepastné rozdiely. Štadión vo West Hame je situovaný do prisťahovaleckej štvrti, ale napríklad Chelsea je veľmi bohatá štvrť. Záleží, kde sa človek dostane.
Prečo Sparta po rozdelení stále dosahuje výrazné úspechy aj v zahraničí a na Slovensku sa nedarí?
Myslím si, že Česi sa dobre naštartovali v roku 1996 na ME v Anglicku. Podaril sa im úspech v Európe, predali sa do zahraničia a vzrástlo im sebavedomie. Na nich je založená os národného mužstva, hrávajú pravidelne v špičkových mužstvách. My máme kvalitných hráčov aj doma, ale potrebujú skúsenosti z ťažkých zápasov. Toto je ten najväčší rozdiel. Chýba nám výraznejší úspech či už z pohárov alebo s reprezentáciou.
Ako hodnotíte súperov Slovenska v kvalifikácii MS?
Je to dvojsečné. Skupina sa javí tak, že nemá vyložených kandidátov na postup ako v minulej kvalifikácii. Rusi sú väčšinou súbor jednotlivcov, chcú sa ukázať a každý hrá na vlastné triko. Nielen ja verím, že sa nám konečne podarí prelomiť tretie miesto a hrať o postup. Chceli by sme naštartovať divákov, aby nám pomohli. Z našej skupiny však postupuje len víťaz, takže to bude veľmi ťažké.
Aký je váš vzťah k trénerovi Galisovi?
Ja som ho nikdy nezažil a hráči by to ani nemali komentovať. Hráč by mal na ihrisku odvádzať to, na čo má a tréner by sa mal s nimi snažiť vyjsť, ako najlepšie vie. Musí navodiť správnu atmosféru, pretože na zrazoch už sa toho veľa natrénovať nedá.
Michal Filek
Foto: autor
