na Letisku Žilina dopravné lietadlo. Na palube boli zástupcovia kórejskej automobilky Hyundai. Na Slovensko prileteli z konkurenčnej Wroclavi, kde si pozreli alternatívnu lokalitu pre vybudovanie ich závodu v strednej Európe. Práve medzi Žilinou a týmto poľským mestom Ázijčania rozhodujú, kde továreň postavia. Do 15. februára 2004 si nechali čas na oficiálne stanovisko. Poľská vláda už v predstihu oficiálne vyhlásila, že to bude u nich. Neunáhlili sa? Bude to naozaj tak?
Po prílete nastúpila 10-členná delegácia, ktorú tvorili starší výkonný prezident, štyria starší viceprezidenti, generálny riaditeľ Kim Dong-Jin a jeho štyria zástupcovia, sprevádzaní právnikmi a konzultantmi do pripravených limuzín. Ešte na letisku ich privítal primátor Žiliny Ján Slota, spolu s generálnym riaditeľom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií (SARIO) Jánom Bajánkom, ktorý pre Žilinské noviny povedal: „V súčasnosti sa Slovensko nachádza v záverečnej rozhodovacej etape a pre úspešné ukončenie celého procesu nie je vhodné poskytovať akékoľvek ďalšie informácie.“ Kórejčania strávili v meste viac ako tri hodiny a potom odleteli do Bratislavy, kde sa stretli s premiérom Mikulášom Dzurindom, ministrom financií Ivanom Miklošom a ministrom hospodárstva Pavlom Ruskom. O stretnutí nás informovala pracovníčka kancelárie ministra hospodárstva Dagmar Hlavatá: „Na rokovaniach sa definovala štruktúra investičných stimulov, ktoré sa v prípade výberu Slovenska pre túto investíciu zamerajú najmä na podporu vzniku nových pracovných miest a rekvalifikácie budúcich zamestnancov. Určite sa neuvažuje s daňovými prázdninami.“ Podľa vyjadrenia Pavla Ruska v súboji o investíciu medzi Poľskom a Slovenskom rozhodne makroekonomika, podnikateľské prostredie, politická stabilita a osobné kontakty.
Cez týždeň preletela verejnosťou správa o tom, že automobilka sa už rozhodla a stavať sa bude v Žiline. Vo štvrtok však Pavol Rusko túto informáciu dementoval. Podľa jeho slov sa práve v tomto období boj stupňuje a vchádza do rozhodujúcej fázy.
Automobilka plánuje začať výrobu v novovybudovanom závode na prelome rokov 2006/2007 a autá, ktoré opustia jej brány, by sa mali podobať na Kia Picanto. Vyrábať by sa mali modulovanou technológiou z dielcov od dodávateľov. Medzi nimi by malo byť asi 280 firiem zo Slovenska, z toho 183 zo Žilinského kraja. Mesto Žilina prostredníctvom primátora Slotu ponúka investorom vybudovať do roka tisíc zamestnaneckých bytov, a tiež úľavy na daniach z pozemkov a nehnuteľností. Nezanedbateľnou pomocou pre pracovníkov závodu by malo byť zavedenie mestskej hromadnej dopravy až po brány závodu, vybudovanie škôl a škôlok s vyučovacím jazykom anglickým, či poskytnutie dočasných administratívnych priestorov a poradenstvo pri komunikácii so štátnou správou.
Ešte koncom novembra sa o vybudovanie automobilky uchádzali až štyri krajiny – Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko. Za najhorúcejšieho kandidáta sa vtedy považovali, najmä kvôli skúsenostiam s podobnými projektami, susední Česi. Kórejčania však trochu prekvapujúco zúžili okruh potenciálnych kandidátov na Poľsko a Slovensko. Slovensku sa pritom dávajú šance najmä v súvislosti s najlacnejšou pracovnou silou. Definitíva by mala podľa P. Ruska padnúť už v polovici februára.
(mif, zuč, mk)
Na stretnutí v Žiline sa so zástupcami kórejskej automobilky stretli predstavitelia verejného a spoločenského života v meste a zástupcovia Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií (SARIO), ktorá je koordinátorom projektu na Slovensku.
Ján Slota, primátor Žiliny
Zástupcovia kórejskej automobilky sa zaujímali hlavne o stav našej infraštruktúry. Informoval som ich o možnostiach, ktoré im vieme zabezpečiť. Bola to široká téma, rokovali sme o bytovej výstavbe, cez školský systém až po možnosť učiť deti anglický jazyk už v predškolských zariadeniach. Neobišli sme ani zdravotníctvo a bezpečnosť. Poskytli sme im možnosť dočasných kancelárií v štádiu príprav podniku. A aké to bude mať výhody pre nás? Rapídne zníženie nezamestnanosti, rapídne zvýšenie kúpyschopnosti. Kde sú peniaze a práca, tak prekvitá hospodárstvo a to jednoznačne prospeje nášmu regiónu.
Jozef Tarčák, predseda ŽSK
Tak, ako mesto, vláda, tak aj my robíme všetko preto, aby investícia zostala u nás. Bavil som sa s nimi o tom, čo spadá pod nás a naozaj je v našom záujme urobiť pre to všetko, aby to dopadlo tak, ako všetci dúfame. Zároveň táto investícia pritiahne ďalšie, čím sa spustí kolobeh hospodárskych aktivít, prospešných nielen pre Žilinský kraj, ale aj pre celé Slovensko.
Juraj Marko, prednosta KÚ
v Žiline
Včerajšie stretnutie bolo viac menej spoločenské. So zástupcami mesta a kraja sme predstavili to, čo môže žilinský región ponúknuť. Chceme, aby závod stál tu, pretože výhod je veľmi veľa. Sú primárne ako zamestnanosť, ale aj sekundárne. Vytvárajú sa možnosti, ktoré nikdy neboli a samotná realizácia posilní región po každej stránke.
Tibor Mintál, starosta obce Teplička n/Váhom
Ešte nám nepovedali, či do Žiliny pôjdu alebo nepôjdu. To sa malo riešiť v Bratislave na Úrade vlády SR. Bol by to obrovský prínos pre túto dolinu a pre veľmi široké okolie. Od Martina, Čadce a Dolného Kubína by sa sem stiahli odborníci strojárskej profesie a vytvorilo by sa veľa pracovných miest.
George Trabelssie, predseda dozornej rady Letiska Žilina, a. s.
Verím, že Hyundai sa rozhodne pre nás. Bolo by to veľmi dobre, pretože tento projekt rozvinie aj sekundárny efekt, ktorý prispeje k zlepšeniu investičného prostredia v regióne aj pre ďalšie firmy. Okrem iného urýchli rozvoj infraštruktúry ako sú diaľnice a letisko.
Branislav Orava, podnikateľ, exposlanec NR SR za SDKÚ
Odmietol sa vyjadriť.
(mif, zuč, mk)