evyliečiteľná choroba predčasne uzavrela dielo architekta a výtvarníka akad. arch. Miroslava Slováka. V jeho osobnosti stráca slovenská architektúra a výtvarná obec významného tvorcu, ktorého životným krédom bola oddanosť v realizáciách interiérovej architektúry, doplnkov a dizajnérskej tvorbe.
Vo všetkom čo robil, hľadal v prvom rade myšlienku a každá jeho práca sa stala vnútornou výpoveďou. Pracoval s veľkým nasadením a zápalom. Často sme vídali dlho do noci svietiť svetlo v jeho ateliéri na Studničkách. Žiaľ, toto svetlo zhaslo dňa 17. 1. 2004 a náhle ateliér osirel. Miroslav Slovák sa narodil 27. 2. 1947 v Žiline. Študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, odbor architektúry a pokračoval na štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení architektonickej tvorby. Od začiatku 90. rokov pracoval samostatne v oblasti vnútornej architektúry, dizajnu nábytku a zariaďovacích prvkov, grafického designu a v oblasti výstavníctva. Miro Slovák riešil interiérovú architektúru v Bratislave a mnohé realizácie v jeho rodisku, v Žiline, napríklad s kolektívom pracoval na interiéri koncertnej siene konzervatória, interiéri ZVL v Považskej Bystrici, interiéri v Rezbári v Rajci... V Stavoprojekte pracoval na koncepcii riešenia centrálnej vybavenosti sídliska Vlčince, v Rezbári v Rajci zrealizoval detský nábytok, ktorý sa zaradil medzi najvýtvarnejšie riešenia nábytku tohto druhu, v Kovoslužbe úspešne rozvíjal jedinečný kovovodrôtený program. Popri tvorbe dizajnu nábytku sa venoval i problematike grafického dizajnu a spektrum tvorivého zaujatia zasahuje i do oblasti výstavníctva. Zúčastňoval sa na kolektívnych výstavách v architektúre a dizajne, bol viackrát ocenený, v roku 1987 dostal ocenenie Kryštálový ihlan za dobrý desing inštitútu priemyselného designu v Prahe. Bol členom Spolku architektov Slovenska, členom Fondu výtvarných umení a Slovenskej komory architektov.
Žiaľ, zápas so zákernou chorobou sa mu už vybojovať nepodarilo. Voči smrti bol aj on bezbranný. Mirovo dielo sa uzatvorilo. Jeho neprítomnosť nás, ktorí sme ho poznali, bude ešte dlho bolieť. Aj na vernisážach, na ktorých sa pravidelne zúčastňoval, zostane jeho miesto prázdne. Lúčime sa s veľkým a vzácnym človekom, ktorého stratu si ešte dnes neuvedomujeme a ktorú ukáže len čas.
Milan Mazúr,
riaditeľ PGU v Žiline
