Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Cirkev prehrala boj o školu

V stredu 14. januára boli v súvislosti s polročným

hodnotením žiakov na Základnej škole

na Gaštanovej ulici v Žiline zvolané triedne schôdze. Tentoraz bol však ich priebeh odlišný

od predošlých. Valné zhromaždenie

v jedálni prilákalo viac než 600 rodičov,

atmosféra bola nabitá emóciami

a napätejšia viac než na rockovom koncerte.

Rozhodovalo sa o osude školy.

Žilina - Všetko sa začalo vlani. Prvýkrát nahlas zaznela otázka transformácie Základnej školy na Gaštanovej ulici v Žiline na cirkevnú školu. Iniciátorom bola rímskokatolícka cirkev, farnosť Dobrého pastiera Žilina-Solinky, zastúpená správcom farnosti farárom Jánom Hudecom. „Táto požiadavka bola adresovaná vedeniu školy, ale aj oddeleniu školstva,“ hovorí Vladimír Valent, riaditeľ školy, na ktorej ešte na začiatku školského roka vyjadrilo 95% rodičov dôveru súčasnému vedeniu školy.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedeniu farský úrad adresoval požiadavky, po ktorých nasledovalo stretnutie u primátora Jána Slotu. Tam odznel návrh na realizáciu januárového referenda. „Počas vianočných sviatkov a adventu v kostole na Solinkách prebiehala neustála agitácia za cirkevnú školu, hoci my sme prakticky nijakú nerobili,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa pre II. stupeň Kristína Jelínková. „Naopak, riaditeľ školy vyslovene vyzval na schôdzi všetkých pedagógov, aby sa k tematike nevyjadrovali a nekomentovali ju pred deťmi. Ako vieme, na omšiach v kostole veriacich vyzývali, aby sa modlili za odstránenie satana na škole. Koho tým mysleli, sa možno len dohadovať.“ Z učiteľského zboru vyjadrilo podporu vedeniu školy 85,5% pedagógov.

Hladinu emócií rozvírila aj anketa priamo v stánku božom. Farár Ján Hudec hovorí: „Pre zriadenie cirkevnej školy sme sa rozhodli na základe požiadavky veriacich rodičov nášho sídliska a ich hlasovania, ktorým prejavili veľký záujem o takýto typ školy. Za jej zriadenie bolo 1 269 rodičov, proti bolo 31 a nevyjadrilo sa 20 rodičov.“ Polemika bola otvorená. „Nechápeme, aký mala taká anketa zmysel,“ hovorí Ľudmila Mrázovská, predsedníčka Rady školy. „Načo sa pýtať medzi veriacimi, či sú za cirkevnú školu? Odpovedať v nej navyše mohol každý, kto sa v tej chvíli nachádzal v kostole, teda nielen rodičia, ale aj dôchodcovia, deti alebo obyvatelia celkom iných častí mesta.“ Hoci v úvodnom texte anketového lístka sa hovorí, že vedeniu školy ponúkli projekt, ako by mohla škola v budúcnosti pôsobiť ako cirkevná, riaditeľ školy Vladimír Valent to popiera: „Odznievala tu len formulácia premeny školy na cirkevnú. Hoci sprvu nám povedali, že pedagogického zboru ani chodu školy sa táto zmena nedotkne, neskôr nasledovala zmena rétoriky a už sme sa dozvedeli, že budúci zriaďovateľ nebude môcť ďalej spolupracovať s pedagógmi s odlišným názorom.“ Súčasťou ankety bolo priame tvrdenie: „Veľkým prínosom a oporou do ďalšieho života je pre deti kolektív, ktorý uznáva rovnaké hodnoty. Je tu menšia pravdepodobnosť na zblúdenie a zároveň i prevencia proti arogancii a neláske.“ Zostáva otázne, nakoľko by sa darilo tolerancii v škole, ktorá dnes na hodinách náboženstva poskytuje okrem katolíkov priestor napríklad aj deťom s evanjelickým vyznaním. „Máme tu aj dieťa vietnamských rodičov, ktorí sú budhisti,“ dopĺňa Kristína Jelínková. Riaditeľ školy Vladimír Valent hovorí: „Vytvárame demokratický priestor pre kresťanskú výchovu v duchu katolíckej i evanjelickej viery, ale i v duchu ateizmu. Rodičia sa môžu slobodne rozhodnúť, ako bude ich dieťa vychovávané. Na pôde našej školy pôsobia pedagógovia, ktorí sa hlásia ku katolíckej i evanjelickej viere, ale svoju vieru chcú vyznávať a cítiť slobodne.“

Skryť Vypnúť reklamu

„Komunikácia tu podľa mňa zlyhala zo strany vedenia školy a pedagogického zboru,“ hovorí poslanec Mestského zastupiteľstva v Žiline (KDH) za sídlisko Solinky Ľubomír Kompas. „Moje deti boli v cirkevnej škole a viem, že taká škola vychováva veľmi dobre, k nezištnej pomoci a nie k sebectvu. Som veriaci a prajem všetkým deťom, aby v tomto duchu mohli byť vychovávané. Dcéra chodí na štátne gymnázium, predtým chodila na základnú cirkevnú školu a stretáva sa s tým, že žiaci nechcú pomôcť jeden druhému, vedia, že ten druhý by mohol dostať lepšiu známku. Je mi tiež veľmi ľúto ich ľahostajnosti k slabším a núdznym. Štátna škola je možno vedomostne na dobrej úrovni, avšak morálka detí a mládeže na sídlisku pokrivkáva. Aj toto chce cirkevná škola zlepšiť.“ O názor sme požiadali farára Jána Hudeca. Na otázku, prečo si myslí, že polemika ohľadom školy vlastne vznikla, povedal: „Myslím si, že nijaká nebola. Svoj názor som prejavil ja a aj pán riaditeľ - no myslím si, že vo väčšine vecí zavádzal. Nie sme proti humanizácii, nie je pravda, že chceme všetko získať - ale chceme pomáhať pri výchove. Náš cieľ je stretávať sa so žiakmi, výchovu napĺňať popri vedomostnej stránke aj náboženským aspektom.“ Hodina náboženstva je podľa jeho slov málo: „Nie je predsa problém, aby sa dieťa, tak ako v rodine, aj v škole ráno pred vyučovaním a po vyučovaní pomodlilo. Modlitba ešte nikdy a nikomu neuškodila. Chceme, aby sa deti učili vzájomnej úcte a tolerancii, aby videli, že je tu aj blížny, ktorý potrebuje našu pomoc, aby si osvojili slušné vyjadrovanie a boli vedené k tomu, že i duchovná oblasť má dôležité miesto v živote. Pán riaditeľ v príhovore prezentoval, čo všetko vytvorili v tejto škole, aké majú počítačové, športové triedy, akí sú žiaci zdatní v rôznych olympiádach a krúžkoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Z tohto všetkého vyznelo, že dbajú na intelektuálnu stránku mladého človeka, ale pritom zabúdajú na veľmi dôležitú oblasť - na výchovu svedomia. A to je úloha cirkevnej školy - popri získavaní vedomostí dbať aj na duchovný rast mladého človeka.“ Za rodičov vystúpil na združení aj Jozef Sklenár, profesor na Žilinskej univerzite. „Mám dieťa v ôsmom ročníku na tejto škole. Myslím si, že náboženstvo je každého osobná a súkromná záležitosť a nemá sa čo pliesť do štátu, ekonomiky, politiky ani do školy. Podľa mňa škola svojimi výsledkami dokázala, že z nej vychádzajú také isté deti ako z každej inej školy. V žiadnom prípade nechcem, aby sme tu mali nový diktát, ktorý z náboženského fanatizmu, samozrejme, vyplýva. Jednoducho nesúhlasím s demagógiou.“ Na referende sa zúčastnil aj Peter Ničík, poslanec mestského zastupiteľstva a člen komisie vzdelávania, školstva a kultúry MZ: „Podporujem vznik alternatívnych škôl s duchovným posolstvom, preto si myslím, že požiadavka cirkvi mať svoju školu, je oprávnená. No tak, ako je legitímna táto požiadavka, tak je legitímne právo rodičov rozhodnúť o charaktere školy. Som proti tomu, aby sa cirkevné školy zriaďovali nasilu, proti vôli väčšiny rodičov.“ Referendum na ZŠ na Gaštanovej ulici sa uskutočnilo 14. januára 2004. Za zachovanie štátnej školy hlasovalo 85,2% rodičov. Za cirkevnú školu bolo 14,2%. Už onedlho po ňom sa však v Informačnom liste žilinských farností objavil nepodpísaný článok „Zmanipulované referendum na ZŠ Gaštanová.“ Napadnutá je v ňom referendová otázka: „Súhlasíte, aby ZŠ Gaštanová zostala štátnou školou a realizovala výchovu a vzdelávanie detí v duchu demokracie a humanizácie?“ Podľa nezainteresovaných pozorovateľov bolo chybou, že otázka sa nezaoberala doslovne voľbou medzi štátnou a cirkevnou školou. „Otázku sme konzultovali s 3 právnikmi, z tohto pohľadu v tom nevidíme problém,“ hovorí Kristína Jelínková. „Z referenda sme dostali zápisnicu my, aj radnica,“ povedal Peter Juráš, vedúci oddelenia školstva, mládeže a telesnej kultúry na Mestskom úrade v Žiline. „Sám som apeloval, nech sa situácia okolo školy na Gaštanovej ulici vyrieši. Oddeleniu nevadí vznik nových neštátnych škôl, za okolností, že budú mať rovnaké podmienky vzniku a existencie, ale všetky musia vzniknúť na základe spoločenskej objednávky, bez emócií a prípadných invektív.“ Osud školy na Gaštanovej ulici je zatiaľ nezmenený. Zostane taký aj naďalej? V Žiline sa táto problematika týka aj ďalších škôl, aktuálne sa rozhoduje o školách na sídlisku Hliny, v kuloároch sa hovorí o ZŠ Sv. Gorazda na Vlčincoch.Tomáš Radovský

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 308
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 14 751
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 167
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 070
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 543
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 676
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 591
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 573
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 332
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 192
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v Rajci (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Rajci.

Testovanie v Rajci

Mesto Žilina bude počas víkendu testovať. Zdravotníci dostanú 15 eur za hodinu

V termíne od 18. do 26. januára sa bude na celom území Slovenska realizovať skríningové testovanie na ochorenie COVID-19.

Ilustračné foto.
Hokejisti Žiliny na ilustračnom zábere.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?