aloval Adrián Melicher priamo na dvore. Všimli si ich okoloidúce deti. Veď ako by ich zrakom mohli ujsť slon, kamzík, psíkovia či káčer Donald? „Chodia sem a hrajú sa,” hovorí Adrián Melicher. „Rodičia ich vysadia na kamzíka a fotia.” Ozdoby sôch dokazujú značnú nápaditosť: od drevených rohov kamzíka, cez igelit na káčerovom zobáku, po metlu v ruke slona. Každá socha je vyfarbená syntetickými farbami a väčšina má v sebe drevenú konštrukciu. Hoci snehové výtvory mu šli od ruky, na postavenie jednej sochy potreboval niekoľko hodín. Detaily mu pomáhala dotvoriť mama. Jeden psík leží na stole v zasneženej záhradnej besiedke, ďalší dvaja ležia v snehu - majú dokonca pravý náhubok. Odmäk škodí ich stabilite - kamzíkovi sa už podlomili nohy. „Slon meral pôvodne skoro dva metre. Odvtedy sa scvrkol. Ešte by som chcel zhotoviť medveďa, ktorý by sa opieral o dom,” dodáva na záver. To je plán, na ktorý sa už teraz môžu tešiť všetci malí zvedavci, čo poviete? (tr)
