zabíjačiek
Sviňa domáca, nazývaná aj ošípaná, je najrozšírenejší, neprežúvavý párnokopytník na zemi. Patrí tiež medzi najstaršie zdomácnené zvieratá. Na celom svete sa chová vyše osemsto miliónov ošípaných, takmer polovica v Číne. Ako vyzerá zakáľačka na Slovensku, sme sa boli pozrieť v obci Belá. Hrdinom dňa bol dlhoročný mäsiar Karol Lodňan z Dolnej Tižiny.
Nie je vám ľúto zabiť prasa?
Nad takými vecami nerozmýšľam. Veď je to na to. Mám 52 rokov a už od troch rokov som býval na zabíjačkách. Vyučený som mäsiar - údenár, pri porážke na bitúnku sme denne zabili aj 700 svíň. Prvýkrát som sám zabíjal prasa ako pätnásťročný.
Prax je najlepšou učiteľkou, koľko prasiat ste zaklali súkromníkom?
Dohromady vyše 1 500. Jednu zimu som sám zabil až 107 svíň. Raz som tak zvládol tri zabíjačky za jeden deň, ale to už je akosi veľa roboty. Inak, je zaujímavé, že som zabíjal už vo všetkých dedinách v doline okrem susednej Stráže. Niežeby tam nechovali prasce, ale asi majú dosť svojich mäsiarov.
Ako sa chová prasa?
Prasnosť trvá okolo 115 dní. Samica v jednom vrhu môže vychovať aj dvanásť prasiatok, toľko má „ceckov“. Ľudia ich chovajú v chlievoch. Svine sa s obľubou váľajú v blate, ale tieto za celý krátky život ani slnko nevidia. Veď je aj problém dostať ich potom vonku. Prasa je vďačný všežravec, stačia mu zvyšky z kuchyne a záhrady.
Domácu zabíjačku odborníci zaradili medzi slovenský folklór, ako sa zabíjalo kedysi?
Nie je to tak dávno, čo zabíjačka na dedine bola prinajmenšom takou udalosťou ako svadba alebo krstiny. Bola to veľká rodinná udalosť, ktorá sa obyčajne konala pred Vianocami alebo po nich. Často navalilo snehu a pamätám si aj na 24-stupňové mraziská. Kedysi sa zabíjavalo aj po nociach, „načierno“, keď bolo treba povinné kontingenty odovzdávať. Obyčajne sa začínalo skoro ráno. Na potuženie sa vypilo domácej pálenky, „aby gazda neplakal, aby dobre spadla, aby krv nesekla, aby sa mäso neľaklo, aby sa klobásky netrhali“ – dôvodov bolo dosť! Potom šli chlapi k chlievu, zatiaľ, čo deti sa schovávali pod periny, aby nepočuli kvičanie brava. Niektoré gazdiné aj nariekali, keď si na prasa zvykli.
Čím prasa zabili?
Na zadnú nohu mu uviazali motúz. Dobre mierená rana sekerou (niekedy aj štyri) medzi oči prasa poslala k zemi. Kedysi sa len nožom zaklalo, vtedy kvičali prasatá na pol dediny. Neskôr som používal „šermelovú“ pištoľ a teraz zabíjam elektrinou. Veľkým nožom sa prasa pichlo do krku. Vtedy sa len začalo metať! Krv sa vždy rýchlo zachytávala do misy.
Nie je také vykŕmené prasa nebezpečné?
Väčšinou sa svine chovajú do roka. Vtedy majú okolo 180 kg. Jeden krčmár raz vychoval na pive prasa 400-kilové, no zabil som aj 460-kilového brava. Stalo sa, že som prasa len poranil a vtedy to nebola sranda. Rozzúrená, podráždená sviňa je poriadne nebezpečná. Taká 350-kilová zdivočená prasnica, zúrivo pobehujúca po dvore s pištoľou trčiacou z čela, človeka dokáže poriadne vydesiť. Veru, aj poriadni chlapi na hrušky vyskakovali. Joj, neraz sme sviňu po záhrade naháňali!
Čím sa prasa zbavuje srsti?
Na dedinách zabité prasa naložia do dreveného koryta a dôkladne pooblievajú horúcou vodou. Oholí sa ostrými nožmi a „škoblicou“, kedysi sa to robilo aj ovčími zvoncami. Pritom si chlapi zvyknú doberať gazdu, že mal už v týždni prasa žiletkou holiť, nemuseli sa teraz zdržiavať.
Ako sa prasa rozoberá?
Oholenú sviňu zavesím dolu hlavou za zadné nohy na „krmholec“. Prv sa vešalo aj v izbe na trám, dnes sa to robí vonku. Celú sviňu po častiach rozoberiem, až kým nezostanú visieť len prázdne háky. Medzitým ženy uškvaria mozog s vajcom a pečeň s podhrdlovinkou. Všetci si zajedia a počastujú sa. Z kože potom vyberú lepšie časti slaniny na údenie, zvyšok sa pokrája a stopí na masť. Nohy sa vykostia. Kým prasa žije, dáva maximálne tak hnoj, po zabití sa z neho využije prakticky všetko - od rypáka po chvost.
Ktoré výrobky robievate?
Kým sa varí kapustnica, robia sa trvanlivé výrobky. Do žalúdka, mechúra a teraz aj do igelitových sáčkov sa plní tlačenka, do čriev zase jelitá alebo jaternice. Prv na to používali dutý hovädzí roh, to bolo príliš pomalé, dnes sú na všetko výborné prístroje. Do tenkých čriev sa plnia klobásky. Tie sa údia v udiarni na slivkovom a bukovom dreve. Keď rozvoniavajú, radosť na ne aj pozrieť. Slanina sa tiež údi. Kedysi to bývalo každodenné jedlo, chlapi si ju brávali do poľa i do hory. Dnes lekári vystríhajú pred bravčovou masťou. Lenže prv naši predkovia jedli slaninu celý rok a nič im nebolo.
Vegetariáni asi už prevracajú očami, ako dlho zabíjačka trvala?
Mne to trvá zhruba štyri hodiny. Raz som 7 dcl vodky vyhral s bratrancom, keď som sa stavil a za tri hodiny a štyridsať minút som bol hotový aj s výrobkami. Večer treba všetko poumývať a voľakedy po rodine a susedoch ešte roznášali výslužky. Bol to pekný zvyk, celú zimu tak mali čerstvé mäso. Prv však bolo na zabíjačkách veselšie, zišla sa kopa ľudí, aj do štyroch rána sme ešte spievali a na harmonike hrali.
Oplatí sa ešte doma chovať prasa?
Kto si úprimne spočíta náklady a robotu, tomu sa to neoplatí. Mnohí si radšej kúpia prasa hotové alebo si po troške chodia do mäsiarstva. Ak sú však ľudia na dôchodku a vypestujú si zemiaky, je to pasia. Aj ja – zabil som už stovky prasiat a stále ma to baví. A aj zabíjačková kapustnica mi stále chutí.
Miloš Skalický
Foto: autor