ajvýznamnejší predstavitelia bojových umení. V decembri však navštívil Bytču veľmajster kung-fu, Lam-chun-sing z Hongkongu, ktorý je najmladším synom legendárneho veľmajstra Lam-cho. Viedol tu lekcie kung-fu a jeden deň bol venovaný aj semináru pre školy zo Žiliny, Bytče a Považskej Bystrice.
Organizátor seminára, sifu (učiteľ) Ján Hrankay, je študentom kung-fu u veľmajstrovho brata Lam-chun-faia a v roku 2002 ho bol navštíviť doma v Hongkongu.
„Rodina Lam si z generácie na generáciu predáva štýl Hung-kuen a jej kung-fu je na obrovskej úrovni. Je to štýl tigra a žeriava. V novembri 2002 som bol u svojho sifu, Lam-chun-Faia, v Hongkongu. Cvičil som v jeho škole formu tyč proti tyči niekoľko hodín denne. Jeden deň som cvičil aj u jeho otca, veľmajstra Lam-cho. V celej škole som bol jediným belochom,“ približuje Ján Hrankay výučbu tohto bojového umenia v krajine jeho pôvodu. „Pred dvanástimi rokmi som sa v Prahe dostal k učiteľovi, od ktorého som získal kontakt na rodinu Lam. Cvičím u nich už 5 rokov. Je to výhoda aj pre mojich študentov, ktorí sa môžu súčasne učiť aj od rodiny Lam.“ Kung-Fu sa podľa Hrankaya nedá naučiť za pár rokov. Ak človek cvičí tri roky, hovorí sa, že je iba dobrým vrátnikom. Naučí sa akurát to, čo je ruka a čo noha. Dôležité je získať cit, pretože ten sa na rozdiel od očí nedá oklamať. Dobrý študent by mal mať v prvom rade úctu k svojmu učiteľovi, charakter a musí usilovne a poctivo cvičiť každý deň. Kung-fu totiž rozvíja človeka po psychickej aj fyzickej stránke. Jedno bez druhého už nie je kung-fu.
V Číne boli bojové umenia po nástupe komunistov k moci zakázané. Majstri odchádzali buď do zahraničia alebo svoje umenia menili. Najbližšie k čínskym hraniciam bol Hongkong, ktorý bol anglickou kolóniou a po čase sa stal strediskom kung-fu. Aj rodina Lam odišla z juhu Číny do Hongkongu. Veľmajstra Lam-cho už ako šestnásťročného volali sifu. Kung-fu je založené na tom, že čo povie učiteľ musí sa splniť. Keď sifu povie vyskoč, študent sa nespýta prečo, ale ako vysoko. Škola kung-fu je niečo ako rodina. Veľmajster, majster, potom je starší brat, staršia sestra atď. Závisí to len od toho, ako dlho študent cvičí a nie ako dobre to zvládol, pretože v Číne bolo zvykom, že čím dlhší čas cvičil, tým bolo jeho kung-fu lepšie.
Lam-chun-sing sa na stretnutí v Bytči veľa venoval práve Jánovi Hrankayovi a Petrovi Kremeňovi. Vysvetľoval použitie techník v boji, ako sa súperovi vyhnúť a previesť blok. Naučil ich však i formu motýlich nožov. „Nakoniec sám predviedol formu modlivky nábožnej. Vysvetľoval použitie techník v boji, napríklad, ako sa súperovi vyhnúť a previesť blok. Bol veľmi spokojný s úrovňou žiakov a povedal, že by rád prišiel znova. Veľmajster hovoril, že mu často ponúkajú peniaze za to, aby prišiel predviesť svoje umenie do Talianska či Ameriky. On ale ide tam, kam chce ísť a dá na odporúčania. Ak sa podarí na Slovensku usporiadať exhibíciu štýlov kung-fu, príde opäť a zavolá aj svojich študentov z Hongkongu a Ameriky. Na záver by som chcel za podporu poďakovať Mestu Bytča a Centru voľného času,“ uzatvára Ján Hrankay.
(mif, kol)
Foto: archív