zaradila medzi známe tváre juniorských plavcov. Svoje najväčšie úspechy dosiahla, keď mala iba štrnásť rokov. Ako sa k tomu dopracovala, a čo všetko ju to stálo, zaujímalo i nás:
Barbora, komu ako prvému skrsla v hlave myšlienka dať vás na plávanie? A prečo?
Bol to otec. On sám kedysi športoval, hlavne behával a dosiahol úspechy. Keď sme sa vrátili z dovolenky, naši sa rozhodli prihlásiť ma do plaveckého klubu NEREUS. Sama som chcela plávať, veľmi ma to bavilo. Bola som nadšená.
Koľko ste vtedy mali vlastne rokov?
Bola som piatačka, takže asi jedenásť.
Od 19. - 21. decembra 2003 prebiehali v Trenčíne majstrovstvá Slovenska v plávaní. Ako ste sa umiestnili?
Na päťdesiat metrov prsia som bola prvá, teda v tomto štýle som juniorská majsterka Slovenska. V tej istej disciplíne som bola tretia medzi ženami. Ešte som bola tretia na sto metrov prsia medzi juniorkami.
Priblížte nám, ako asi vyzerajú vaše prípravy na takéto dôležité podujatia?
Príprava začína asi mesiac pred majstrovstvami. Spočíva v tom, že každý deň máme dve hodiny plávania plus trikrát do týždňa suchý tréning asi hodinu. Príprava je veľmi náročná a vyčerpávajúca. Plávame rôzne intervalové tréningy.
Je vôbec možné počas tréningov alebo súťaží nájsť si i nejakú priateľku, alebo priateľa?Často sa totiž hovorí, že rivalita urobí svoje. Aké máte s tým skúsenosti vy?
Priateľov si nájsť dokážem, ale mám i svojich nepriateľov. Keď som sa v Trenčíne stala juniorskou majsterkou, nižšie umiestnené dievčatá ma neatakovali fyzicky, ale mali rôzne narážky, hlavne slovné. Samozrejme, hneď mi došlo, že je to závisť. Okrem toho, keď sme na tréningoch alebo na nejakých súťažiach, musím sa hlavne sústrediť na svoj výkon, takže je trochu tažšie hľadať a spoznávať priateľov.
Barbora, dá sa povedať, že sa nachádzate v období, kedy väčšina mladých ľudí vo vašom veku vyhľadáva zábavu, ktorej obetuje všetok svoj voľný čas. Ako je to u vás? Darí sa vám popri takom vyťažení nájsť si čas aj na niečo viac príjemné?
Samozrejme. Ale toho času je veľmi málo. Dokonca mi ho dosť uberá aj jazyková škola, kde študujem taliančinu. Ako keby toho nebolo dosť, prihlásila som sa aj do tanečnej školy. Najradšej mám čas, ktorý trávim s kamarátmi v piatok a sobotu večer, teda ak nemám preteky. Moji priatelia sú pre mňa veľmi dôležití - vždy ma dokážu podržať a prežívam s nimi naozaj mnoho krásnych zážitkov.
Čo sa týka tých zážitkov, máte i vy nejaký úsmevný z oblasti plávania, na ktorý nikdy nezabudnete?
Najviac mi utkvel v pamäti trapas, ktorý sa mi stal na oblastných pretekoch. Stála som na štartovacom bloku a po odpískaní som sa miesto odrazenia pošmykla a celá, aká som bola dlhá, som sa rozpľaštila do vody. Všetci sa tomu smiali, najmä môj tréner. No nakoniec som aj tak vyhrala.
A váš tréner? Ako s ním vychádzate?
Môj tréner sa volá Marián Hrabovský. Trénuje ma už siedmy rok. Niekedy je na mňa dosť tvrdý, no myslím si, že vďaka tomu som taká úspešná. Vždy ma dokáže podržať a povzbudiť. Beriem ho skôr ako svojho priateľa. Mám ho veľmi rada a nevymenila by som ho za nič.
Čaká vás teraz najbližšie ešte nejaká súťaž?
Od 13. do 14. marca budem pretekať na Veľkej jarnej cene Žiliny. Dúfam, že sa dobre umiestnim.
Jana Peťková
Foto: autorka
